Vraždiaci sršeň (Vespa velutina)Wikipedia/Gilles San Martin
StoryEditor

Desivá sila prírody v praxi. Inváziu vraždiacich sršňov v Európe spôsobila jediná kráľovná

kam27.12.2022., 15:00h

Jediná samička vraždiaceho sršňa sa zrejme postarala o celú inváziu svojho druhu v Európe.

Lajkuj Brainee.sk na

Invázne druhy zvierat či rastlín majú notoricky známu schopnosť rýchlo sa šíriť naprieč nepripraveným ekosystémom a spôsobovať tak zmätok a skazu, píše portál ScienceAlert. Ale to, čo sa podarilo vraždiacemu druhu sršnia je priam neuveriteľné.

Sršeň ázijský (Vespa velutina) dokáže svoj biotop ročne rozšíriť aj o viac ako 80 kilometrov. Najdesivejšie na ňom je, že loví včely medonosné, pestricovitý a iný hmyz, čím zásadne ovplyvňuje ekosystém.

image

Veľký mozog či vzpriamená chôdza. Takto by pravdepodobne vyzerali dinosaury, ak by Zem nezasiahol asteroid

Výsledok jediného sršňa

Už je to takmer viac ako 20 rokov, čo sa tento veľký hmyz, často nazývaný aj ako vraždiaci sršeň, prvýkrát objavil v Európe. V roku 2016 sa mu dokonca podarilo prekonať aj Lamanšský prieliv a dostal sa do Spojeného kráľovstva.

Genetická analýza teraz odhalila, že ich rýchle a rozsiahle zamorenie na západe bolo pravdepodobne výsledkom len jedného jediného sršňa, ktorý sa roku 2004 dostal do Francúzska z Číny.

„Náš výskum odhalil pozoruhodný potenciál populačnej expanzie eusociálneho hmyzu v napadnutých oblastiach, aj keď je pôvodná genetická diverzita extrémne nízka,“ hovorí ekológ Simon Harrison z University College v Corku.

image

Vraždiaci sršeň (Vespa velutina)

Wikipedia/Francis ITHURBURU

Gény sú totožné

Zoologička Eileen Dillane a jej tím analyzovali tri gény z prvého zaznamenaného príchodu ázijského sršňa do Írska v apríli 2021 a porovnali ich so sekvenciami ôs nájdených v pevninskej Európe. Všetky gény boli mitochondriálne, a teda sa prenášali skrz ženskú líniu.

„Skoršie práce ukázali, že ázijské sršne v Európe zjavne zdieľali rovnakú genetickú líniu, na základe štúdií jediného génu. Postúpili sme o krok ďalej a pozreli sme sa na dva ďalšie gény, ktoré by boli citlivejšie pri zisťovaní variácií v rámci invazívnej populácie.“ vysvetľuje Dillane.

image

Utrpenie a smrť zvierat, ktoré sme obetovali v mene vedy. Desivé experimenty, ktoré vedci obhajujú pokrokom

Výsledky ukázali, že materská línia nájdená v Dubline bola rovnaká ako v celej Európe. „Naše výsledky spolu s výsledkami iných skupín naznačujú, že celá populácia v Európe, ktorá v súčasnosti potenciálne predstavuje mnoho miliónov jedincov, pochádza z jedinej spárenej kráľovnej, ktorá prišla z Číny asi pred 15 až 20 rokmi,“ uvádza sa v štúdii.

Naše včely sa brániť nevedia

Vo svojej pôvodnej juhovýchodnej Ázii sa ázijský sršeň živí ázijskými včelami, ktoré proti nim majú komplexný systém varovania a ochrany. Útočiaceho sršna doslova obkľúčia, nasajú sa na neho a zvýšia svoju teplotu natoľko, že ho prehrejú na smrť.

Európske včely však toto obranné správanie nemajú, vďaka čomu sršňom v podstate nič nestojí v ceste. Vo výsledku to však môže viesť aj ku kolapsu opeľovania na celom kontinente. Jediným pozitívnom je, že voči ľuďom nie sú agresívne.

Nateraz to podľa vedcov síce vyzerá tak, že veľmi nízka genetická diverzita v rámci európskej populácie tohto druhu sršňov by mohla poskytnúť potenciál pre biologickú kontrolu, zmena klímy sa môže postarať o opak.

„Zmena klímy pravdepodobne zvýši hrozbu úspešnej invázie v budúcnosti, preto je potrebné zachovať ostražitosť voči tomuto druhu,“ varujú výskumníci v štúdii, ktorá bola zverejnená v Journal of Hymenoptera.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/ako-na-to, menuAlias = ako-na-to, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
28. máj 2024 08:49