Mnohí z nás si už od detstva myslia, že najdrahšími látkami, respektíve substanciami, na svete sú zlato či diamanty. Pokiaľ patríš do tejto skupiny ľudí, nasledujúcimi riadkami zrejme zostaneš poriadne prekvapený.
Ako totiž informuje portál Unilad, najdrahšou látkou na celom svete je antihmota, záhadná substancia, ktorá už desaťročia trápi vedcov. Pokiaľ nie je fyzika tvojou obľúbenou voľnočasovou aktivitou, stretnúť si sa s ňou mohol napríklad vo filme Anjeli a démoni z roku 2009, v ktorom si hlavnú úlohu zahral Tom Hanks.
Aj keď je dej filmu, založený na knižnej predlohe od Dana Browna, vo veľkej časti pritiahnutý na vlasy, minimálne jedna vec o antihmote bola skutočná. Pokiaľ táto substancia príde do kontaktu s čímkoľvek vyrobeným z hmoty (takže v podstate takmer so všetkým), exploduje.
Opak bežnej hmoty
Ak by sme chceli byť struční, tak môžeme povedať, že antihmota je v zásade opakom bežnej základnej hmoty. A zatiaľ čo tá je úplne najbežnejšou vecou, antihmota je extrémne vzácna.
Dôvod je pritom jednoduchý - vyrobiť sa dá jedine pomocou veľkého hadrónového urýchľovača v CERN-e (Európskej organizácii jadrového výskumu). Ten sa nachádza v meste Meyrin na švajčiarsko-francúzskej hranici.
Aj kvôli tomu je antihmota extrémne drahá. Už v roku 1999 vedci z NASA predpovedali, že výroba jedného gramu antivodíka alebo antihmoty by mohla stáť okolo 62 biliónov dolárov.
Steven Farmer, autor knihy Strange Chemistry z roku 2017, tvrdí, že cena antihmoty sa pohybuje okolo 62,5 bilióna dolárov za jediný gram, a to bez toho, aby sme do úvahy brali infláciu.
Extrémne drahá aj užitočná
Pôsobivosť tejto ceny umocňuje aj fakt, že Medzinárodný menový fond predpokladá, že hodnota celej svetovej ekonomiky dosiahne do konca roka 104 biliónov dolárov. Alebo inak povedané - hodnotu 1,66 gramu antihmoty.
Táto substancia však nie je zaujímavá len tým, že je astronomicky drahá, ale aj pozoruhodne užitočná a mimoriadne nestabilná. Ak je využívaná spôsobom, ktorý nie je príliš nebezpečný, pôsobí ako neuveriteľný zdroj energie.
Dokonca až natoľko, že niektorí vedci veria tomu, že jedného dňa by mohla poháňať medzigalaktické lety. Nateraz sa však malé množstvá využívajú v skeneroch pozitrónovej emisnej tomografie (PET).
Ide o formu lekárskeho zobrazovania, ktorú lekári využívajú na sledovanie rôznych funkcií v medicíne, napríklad prietoku krvi. Antihmota však nie je drahá len preto, že sa dá vyrobiť iba na jednom mieste na Zemi.
Je tu niekoľko zásadných „ale”
Veľký hadrónový urýchľovač sa dá považovať za pekelné miesto, čo sa prevádzky týka. Podľa Science To Go stojí jeho fungovanie približne jednu miliardu dolárov ročne, pričom samotné náklady na elektrinu dosahujú 23,5 milióna dolárov ročne.
Ďalšia vec je tá, že na to, aby došlo k zrážke častíc s cieľom vytvoriť antihmotu, musia dosiahnuť rýchlosť 99,99 percent rýchlosti svetla. To si vyžaduje dostatok elektriny, ktorá by stačila na napájanie veľkomesta.
A potom je tu ešte tá najdôležitejšia vec - pokiaľ by sme ako ľudstvo chceli vytvoriť v súčasných podmienkach a technológiách jeden celý gram antihmoty, trvalo by nám to približne 100 miliárd rokov. Zrazu tá cena dáva zmysel, čo povieš?