Mnohým z nás napadnú tie najlepšie nápady počas sprchovania. Nikto nehovorí, že ide o nápady, ktoré zmenia svet, no možno prispejú k tomu, aby si si zjednodušil prácu, prípadne si len spomenieš na niečo, čo si predtým zabudol. Prečo sa teda zdá, že toto horúce a sparné prostredie vyvoláva také zaujímavé myšlienky?
Ako informuje portál ScienceAlert, vedci sa už roky dohadujú o takzvanom „efekte sprchy“ a o tom, prečo k nemu dochádza. Dva najnovšie experimenty teraz odhaľujú, prečo by to tak mohlo byť. Viedol ich Zac Irving, ktorý študuje a vyučuje filozofiu kognitívnych vied na univerzite vo Virgínii. Naznačujú, že neochvejná koncentrácia na úlohu môže byť nepriateľom kreativity.
Mierne pútavé úlohy
Zistenia v štúdii, publikovanej v Psychology of Aesthetics, Creativity, and the Arts, ukazujú, že namiesto neustáleho uvažovania nad problémom je lepšie dopriať si prestávku a venovať sa inej úlohe, ktorá je mierne pútavá. Tou môže byť napríklad sprchovanie. Toto prostredie môže umožniť tvojej mysli voľne blúdiť bez účelu alebo smeru, aj keď s určitými obmedzeniami.
Výskumníci si myslia, že pokiaľ sa necháš unášať myšlienkami, je pravdepodobnejšie, že prídeš na niečo šikovné. Na druhej strane sa ale zdá, že úplne nudná úloha neobmedzuje myšlienky dostatočne na to, aby si vytvoril kreatívne nápady. Je pravdepodobnejšie, že sa rozptýliš alebo budeš stále myslieť na pôvodný problém.
„Povedzte, že ste sa zasekli pri probléme,“ vysvetľuje Irving. Podľa neho je dôležité zamerať sa v takomto prípade na stredne pútavé činnosti, medzi ktoré patrí prechádzka, záhradkárčenie či sprcha. Historicky experimenty s efektom sprchy priniesli nekonzistentné výsledky. Niektoré štúdie zistili, že „nenáročná úloha“ umožňuje mozgu blúdiť a umožňuje tok kreativity.
Kritika starších výskumov
Iné štúdie však nedokázali zopakovať zistenia. Irving si myslí, že je to kvôli nedostatkom v experimentálnom dizajne. Mnohé minulé štúdie spojili túlanie sa mysľou s nudou, pričom v skutočnosti si generovanie nezvyčajných nápadov môže vyžadovať jemnú rovnováhu medzi slobodným myslením a sústredeným myslením.
„V skutočnosti nemerali blúdenie mysle,“ argumentuje Irving. „Merali, do akej miery boli účastníci rozptýlení.“ Štúdia z roku 2015 napríklad zistila, že keď má človek príliš veľa myšlienok, ktoré nesúvisia s úlohou, môže to sťažiť získanie kreatívnej inšpirácie. Inak povedané, v určitom bode sa aj neobmedzené myšlienky stanú neproduktívnymi.
Irving a jeho kolegovia navrhli dva nové experimenty. Prvý bol založený na 222 účastníkoch, z ktorých väčšina boli ženy. V počiatočnej skúške dostali účastníci 90 sekúnd na to, aby vymysleli čo najviac alternatívnych použití pre tehlu alebo sponku. Účastníci boli potom náhodne pridelení k jednej z dvoch úloh.
Prvá dostala pokyn, aby si pozrela pútavú trojminútovú scénu z filmu Keď Harry stretol Sally. Druhá skupina si medzitým pozrela trojminútové video, na ktorom muži skladajú bielizeň. Po prestávke dostali obe skupiny nečakane ďalších 45 sekúnd na pridanie ďalších nápadov k svojej pôvodnej úlohe.
Produktívne blúdenie mysle
Kreativita ich odpovedí bola hodnotená výskumníkmi na základe počtu nápadov, ktoré vygenerovali, a novosti nápadov na základe originality. Na konci účastníci uviedli, ako veľmi sa ich myseľ počas segmentov videa zatúlala. Nakoniec autori zistili, že počas pútavého videa sa blúdenie mysle pozitívne spájalo s kreatívnejšími odpoveďami. Druhá skupina, ktorá sledovania skladanie prádla, mala následne menej nezvyčajných nápadov.
„Spoločne tieto výsledky naznačujú, že rôzne druhy myslenia poháňajú kreatívnu inkubáciu počas pútavých a nudných úloh. Zatiaľ čo zapájajúce úlohy vedú k produktívnemu blúdeniu mysle, nudné úlohy môžu byť prospešné, pretože umožňujú oscilovať medzi obdobiami sústredenia,“ uzatvárajú autori.
Potvrdenie výskumu
Druhý experiment zopakoval prvý experiment medzi 118 účastníkmi, ale tentoraz bolo jednej polovici skupiny konkrétne povedané, že sa po videu vráti k pôvodnej úlohe, zatiaľ čo druhej polovici bol daný len „hmlistý“ náznak, že by to mohlo nastať.
Výsledky z druhého experimentu podporujú hlavné zistenia z prvého experimentu. Konkrétne naznačujú, že blúdenie mysle – alebo voľne sa pohybujúce myšlienky – uľahčujú generovanie nových nápadov, „ale iba počas mierne pútavej činnosti, ktorá obmedzuje myslenie“.
Zaujímavé je, že keď účastníci vedeli, že sa musia vrátiť k pôvodnej úlohe, počas nudného videa vygenerovali viac nápadov, ale s nižším skóre kreativity. To naznačuje, že počas scény s prádlom stále mysleli na pôvodnú úlohu. Na druhej strane filmová scéna bola dostatočne rušivá na to, aby umožnila účastníkom vytvoriť zaujímavé spojenia medzi oboma úlohami.
Aj keď je samozrejme potrebný ďalší výskum, tieto zistenia pomaly rozptyľujú hmlu ohľadne získania nových kreatívnych nápadov pri sprchovaní či podobných činnostiach. Preto keď si najbližšie nebudeš vedieť dať rady s nejakým problémom, skús sa ísť prejsť, pusti si niečo alebo si dopraj horúcu sprchu.
