Zvláštny zážitok, ktorý sa z francúzskeho déjà vu prekladá ako „už videné“, vyvoláva pocit, že si niekde už predtým bol alebo robíš niečo s pocitom, že to isté si už robil v minulosti. Často nás to zanecháva prekvapených a cítime sa pri tom divne.
Krok bližšie k vyriešeniu
Prežívame minulý život? Som duch? Cestovateľ v čase? Toto sú myšlienky, ktoré zvyknú ľuďom napádať po tom, čo zažijú déjà vu. A každý sa určite aspoň raz seba opýtal, čo tento pocit zapríčiňuje.
Vedci veria, že sú krok bližšie k pochopeniu, prečo sa déjà vu deje a veria, že našli dôvod, ktorý je za celou touto senzáciou.
Rôzne vysvetlenia
Za posledných pár stoviek rokov si ľudia uvedomovali déjà vu a prichádzali s rôznymi variáciami vysvetlení, ako napríklad psychická porucha alebo niečo viac z iného sveta. Na začiatku 21. storočia sa vedec Alan Brown ponoril do výskumov, ktoré sa dovtedy na túto tému vykonali.
Aj napriek tomu, že zistil, že existuje predispozícia myslieť si, že je v tom niečo nadprirodzené, Brown taktiež narazil aj na štúdie, ktoré sa týkali skôr bežných ľudí než nadprirodzena či psychiky.
Vyvolaná miestom
Podľa zistení bola väčšina prípadov déjà vu vyvolaná miestom alebo rozhovorom. Dokonca sa mali objaviť aj náznaky, že ľudia mali nejaký druh záchvatu na mozgu. Do tejto témy sa však ponorila aj vedkyňa Anne Cleary, ktorá uskutočnila svoj vlastný experiment, pričom testovala hypotézu Gestalt familiarity hypothesis.
Základom tejto teórie je, že déjà vu je vyvolané spomienkou na miesto, kde človek bol v minulosti, ale nemôže si ho okamžite vybaviť, avšak má rovnaké charakteristiky ako to súčasné. Napríklad, keď vojdeš do svojej kancelárie a máš pocit, že si tam už bol, hoci sám vieš, že tú miestnosť vidíš prvýkrát.
„Je možné, že ste predtým navštívili podobnú scénu, možno stoly a stoličky alebo dokonca okná boli v podobnej konfigurácii ako vaša stará škola alebo ordinácia vášho lekára,“ uvádza sa na portáli Unilad.
Avšak, podľa hypotézy Gestalt familárnosti, ak si nemôžeš okamžite vybaviť miesto, na ktoré sa ti to súčasné miesto podobá, zostane ti pocit toho senzačného déjà vu.
Testovanie teórie
Na to, aby svoju teóriu otestovala, využila virtuálnu realitu, v ktorej nastavila rôzne scény, aby zistila, či existuje korelácia medzi spomienkou a prežívaním déjà vu.
Na portáli The Conversation sa vyjadrila k experimentu: „Ako sa predpovedalo, déjà vu sa s väčšou pravdepodobnosťou stalo, keď boli ľudia na scéne, ktorá obsahovala rovnaké priestorové usporiadanie prvkov ako predchádzajúca scéna, ktorú si prezerali, ale nepamätali si ju.“
„Tento výskum naznačuje, že jedným z faktorov, ktoré prispievajú k déjà vu, môže byť priestorová podobnosť novej scény so scénou v pamäti, ktorú si momentálne nedokážeme vedome privolať.“
„Samozrejme, neznamená to, že priestorová podobnosť je jedinou príčinou déjà vu. Veľmi pravdepodobne môže veľa faktorov prispieť k tomu, čo robí scénu alebo situáciu povedomou,“ uzatvára Anne Cleary.