Ruský spánkový experiment je mestská legenda založená na príbehu creepypasta, hororovej story šíriacej sa na internete. Hovorí o piatich testovaných subjektoch, ktoré boli vystavené experimentálnemu stimulantu zabraňujúcemu spánku.
Ako uvádza portál Mysteries Unsolved, bizarný experiment sa mal odohrať v testovacom zariadení v Sovietskom zväze v roku 1947. Ruskí veci mali vtedy nechať piatich politických väzňov bdelých pätnásť dní pomocou experimentálneho plynu. Údajne ich držali v uzavretom prostredí a starostlivo monitorovali príjem kyslíka. Nechceli, aby ich plyn zabil, keďže vo vysokých dávkach bol toxický.
Prvých päť dní sa nič nezmenilo
Komora, v ktorej ich držali, bola vybavená knihami, posteľami na spanie, tečúcou vodou a toaletou spolu s dostatočným množstvom sušeného jedla. To malo stačiť piatim väzňom na viac ako mesiac.
Prvých päť dní bolo všetko v poriadku. Subjekty sa takmer nesťažovali. Sľúbili im, že ak sa podrobia testu a nebudú tridsať dní spať, oslobodia ich. Všetky ich aktivity a rozhovory monitorovali. Ako experiment pokračoval, ich rozhovory začali byť čoraz morbídnejšie.
Po piatich dňoch sa začali sťažovať na okolnosti a udalosti, ktoré ich tam priviedli. Začala sa prejavovať u nich ťažká paranoja. Postupne sa spolu prestali rozprávať. Po deviatich dňoch začal jeden subjekt nekontrolovane kričať. Nikto z ostatných na jeho mániu nereagoval. Muž kričal tak dlho, až si vraj roztrhol hlasivky a ostal kvôli tomu nemý.
Keď nastal takýto stav u ďalšieho z testovaných, ostatní zabránili výskumníkom nahliadnuť dovnútra. Okienka, cez ktoré ich pozorovali, oblepili roztrhanými knihami a vlastnými výkalmi. Nasledujúce dni bolo v komore úplné ticho. Keďže sa výskumníci nemohli pozrieť dovnútra, použili mikrofón. Oznámili, že si majú subjekty ľahnúť na zem, pretože ich inak zastrelia. Ak tak urobia, jedného z nich prepustia na slobodu. Ako uvádza portál Mysteries Unsolved, odpoveď bola šokujúca. „Už nechceme byť oslobodení,“ začuli výskumníci od testovaných subjektov.
Sebakanibalizmus a vytrhnuté vnútornosti
Pätnásť dní po začiatku experimentu sa rozhodli vedci komoru otvoriť. Miestnosť naplnil čerstvý vzduch, no subjekty začali okamžite namietať. Žiadali opätovné pustenie plynu. Vrieskali hlasnejšie než kedykoľvek predtým. Vojaci potom tiež, keď uvideli, čo je v komore.
Štyria z piatich väzňov boli stále nažive. Aj keď je otázne, že či to, čo tam vojaci videli, sa dalo nazvať živým. Prídelov jedla za posledný deň nikto nedotkol. Kusy mäsa z mŕtveho boli napchaté do odtoku. V strede miestnosti sa preto nahromadila 10 centimetrová vrstva vody a krvi.
Zvyšní testovaní na sebe počas posledných dní experimentu vykonali hrôzostrašné veci. Vážne sa zmrzačili, odtrhli si kusy vlastného mäsa a dokonca aj svoje vnútornosti. Dopustili sa kanibalizmu nie len na sebe, ale aj na druhých. Keď ich chceli vybrať z komory, prosili výskumníkov, nech ich tam nechajú a pokračujú v podávaní stimulantu. Bránili sa a zavraždili pri tom jedného z vojakov, druhého vážne zranili.
Posadnutí extrémnou silou
Keď sa ich snažili dostať von, tak zistili, že väzni majú extrémnu silu. Okrem toho boli aj odolní voči drogám a sedatívam. Boli nažive aj napriek smrteľným zraneniam. Poháňala ich túžba dostať ďalšiu dávku stimulantu.
Po krátkej dobe liečenia boli pripravení traja z preživších experimentu vrátiť sa opäť do komory s plynom. Aj napriek tomu, že výskumníci s tým nesúhlasili, tak na príkaz vojenských predstaviteľov to museli vykonať. Predtým než uzavreli komoru jeden z testovaných zomrel. Ďalší, ktorí vedel hovoriť kričal, aby ho zavreli do komory a pokračovali v podávaní plynu.
Vedenie nariadilo, aby do komory okrem nich zavreli aj troch výskumníkov. V tom jeden výskumník vytiahol zbraň. Zabil veliteľa a nemého testovaného. Výskumník sa odmietol zavrieť do jednej miestnosti z posledným preživším experimentu. Povedal, že sa to nedá nazvať človekom. Opýtal sa subjektu, že čo vlastne je. „My sme vy. Sme šialenstvo, ktoré sa skrýva vo všetkých vás,“ odpovedal testovaný. Výskumník ho následne strelil do srdca.