V našej nekončiacej snahe pochopiť, čo sa s nami stane po smrti, ľudia už dlho vnímajú vzácny fenomén zážitkov na prahu smrti ako nápovedu.
Tieto zážitky sa u nás spúšťajú keď sa dostaneme do život ohrozujúcich udalostí, ako je napríklad infarkt, šok, výbuch alebo explózia či pád.
Čo sú to zážitky na prahu smrti?
Množstvo zdokumentovaných prípadov ľudí, ktorí si týmito ťažkými udalosťami prešli, spájajú isté podobnosti. Osoby často popisujú videnie bieleho svetla, odpojenie sa od tela, stretnutie s mŕtvymi príbuznými či vznášanie sa vesmírom.
Ale napriek zdanlivo nadprirodzenej povahe týchto zážitkov odborníci tvrdia, že veda dokáže vysvetliť, prečo k nim dochádza – a čo sa v skutočnosti deje.
Zážitok na prahu smrti je definovaný ako hlboká psychologická udalosť s mystickými prvkami. Podľa vedcov sa môže okrem stavov spätých s infarktom či traumatickými poraneniami mozgu vyskytnúť aj pri hlbokej meditácii, alebo pri synkope, čo je typ krátkeho bezvedomia, pri ktorom náhly pokles krvného tlaku na krátky čas zníži prítok krvi do mozgu.
Tieto zážitky sú prekvapivo bežné, pričom tretina ľudí, ktorí sa „priblížili smrti", si myslí, že ju aj naozaj zažila. Javy, ktoré tento fenomén sprevádzajú ovplyvňujú aj faktory ako vek či kultúra, píše web ScienceAlert.
Napríklad mnohí Indovia popisujú stretnutie s hinduistickým kráľom mŕtvych Yamrádžom, zatiaľ čo Američania často tvrdia, že videli Ježiša. Deti zvyčajne opisujú stretnutie s priateľmi či učiteľmi „v jasnom svetle“.
Väčšina zaznamenaných zážitkov má pozitívny charakter. Nájdu sa však aj priam hororové opisy vidín pekla, desivej úzkosti či uvedomenia si neexistencie.
Pohľad vedy
„Vedecké dôkazy naznačujú, že všetky aspekty zážitku blízkej smrti majú biologický základ," tvrdia vedci z Edinburskej univerzity a výskumného ústavu molekulárnej biológie v Cambridge, ktorí sa venovali štúdii tohto fenoménu.
Myslia si, že popisované mimotelové zážitky alebo stretnutia s mŕtvymi príbuznými, sú skôr trikmi mysle než zábleskom posmrtného života. Píše BBC.
„Naše mozgy nás vedia veľmi dobre oklamať,“ tvrdí doktorka Caroline Watt.
Odborníci uvádzajú, že za mystickými zážitkami stojí snaha mozgu pochopiť nezvyčajné vnemy a udalosti vyskytujúce sa počas život ohrozujúcich udalostí.
Vedci si tiež všimli, že pocity blaženosti a eufórie, ktoré popisuje množstvo pacientov so zážitkami na prahu smrti, často opisujú aj užívatelia drogy ketamin, čo viedlo k teóriám o tom, že ak je človek na prahu smrti, mozog vylúči podobnú látku, aby sa ochránil a udržal neuróny nažive.
Dr Sam Parnia, riaditeľ resuscitačného výskumu na Štátnej univerzite v New Yorku a autor knihy Čo sa stane, keď zomrieme, tvrdí: „Každý zážitok, či už na prahu smrti alebo iný, ako napríklad depresia, šťastie či láska, je sprostredkovaný mozgom."
„V skutočnosti mnohé zážitky zdieľajú rovnaké oblasti mozgu, a preto nie je nezvyčajné, že ich dokážeme reprodukovať. Objavenie týchto oblastí alebo ich reprodukovanie neznamená, že zážitok nie je skutočný. Rovnako predsa nehovoríme, že láska, šťastie či depresia nie sú skutočné," uzatvára lekár.