Ak je niečo, čo nás koronavírus o infekčných ochoreniach naučil, tak je to fakt, že vírusy a baktérie postupne mutujú a stávajú sa odolnejšími. Odborníci a vedci dlhodobo varujú, že s neustálym používaním antibiotík a antivirotík ľudstvu jedného dňa hrozí, že choroby predbehnú vedu a stanú sa proti nim odolné. Ako teraz informuje portál ScienceAlert, vyzerá to tak, že jednému sa to už podarilo.
Brušný týfus je síce v rozvinutých krajín už pomerne zriedkavý, no táto starodávna hrozba, o ktorej sa predpokladá, že existuje už niekoľko tisícročí, predstavuje v modernom svete stále pomerne veľké nebezpečenstvo. Podľa nového výskumu si totiž baktéria, ktorá spôsobuje týfus, vyvíja rozsiahlu rezistenciu voči liekom a rýchlo nahrádza kmene, ktoré nie sú odolné.
Bez antibiotík sme stratení
V súčasnosti sú antibiotiká jediným spôsobom, ako efektívne liečiť týfus, ktorý spôsobuje baktéria Salmonella enterica serovar Typhi (S Typhi). Napriek tomu v posledných troch desaťročiach odolnosť baktérie voči perorálnym antibiotikám rastie a rozširuje sa, píše sa v štúdii, ktorú zverejnil The Lancet Microbe.
Vedci sekvenovali genómy 3 489 kmeňov S Typhi, ktoré získali od roku 2014 do roku 2019 v Nepále, Bangladéši, Pakistane a Indii. Takto zistili, že mnohé kmene sú extrémne rezistentné nielen proti antibiotikám prvej línie, ale aj voči novším antibiotikám. Najhoršie na tom je, že tieto kmene sa rýchlo šíria po celom svete.
Väčšina prípadov Extensively Drug-Resistance (XDR) Typhi pochádza z Južnej Ázie a výskumníci od roku 1990 identifikovali takmer 200 prípadov medzinárodného šírenia. Okrem Ázie a Afriky ich identifikovali aj vo Veľkej Británii, Spojených štátoch a Kanade.
Smrteľný v 20 percentách prípadov
„Rýchlosť, akou sa v posledných rokoch objavili a šírili vysoko odolné kmene je skutočným dôvodom na obavy a zdôrazňuje potrebu urýchlene rozšíriť preventívne opatrenia, najmä v krajinách s najväčším rizikom,“ hovorí špecialista na infekčné choroby Jason Andrews zo Stanfordskej univerzity. Vedci už roky varujú pred týfusom odolným voči liekom, ale nový výskum je doteraz najväčšou analýzou genómu tejto baktérie.
Pre lepšiu predstavu, v roku 2016 bol v Pakistane identifikovaný prvý kmeň XDR týfusu. Do roku 2019 sa stal dominantným genotypom v celej krajine. V Bangladéši, Indii, Pakistane, Nepále a Singapure je odolných 85 percent všetkých prípadov týfusu. Dnes proti nemu zatiaľ efektívne funguje už len jedno perorálne antibiotikum: makrolid, azitromycín. Je však vysoko pravdepodobné, že čoskoro padne aj táto posledná bariéra a my budeme opäť úplne bezmocní.
Ak sa totiž nelieči, až 20 percent prípadov týfusu môže byť smrteľných, pričom len dnes je to 11 miliónov prípadov týfusu ročne. Budúcim epidémiám sa dá do určitej miery predísť konjugovanými vakcínami proti týfusu, ale ak sa prístup k týmto injekciám nerozšíri globálne, svet môže mať čoskoro v rukách ďalšiu zdravotnú krízu.
Pomôže prevencia
„Nedávny výskyt XDR a S Typhi rezistentného na azitromycín vytvára väčšiu naliehavosť pre rýchlo sa rozširujúce preventívne opatrenia vrátane použitia konjugovaných vakcín proti týfusu v krajinách s endemickým týfusom,“ píšu autori. Na rozdiel od minulých pandémií nám totiž koronavírus ukázal, že ak choroba prepukne v jednej časti sveta, pri dnešnej globalizácii sa veľmi rýchlo rozšíri všade.
A čo nám pomôže? Preventívne očkovanie. Jedna nedávna štúdia v Indii napríklad odhaduje, že ak budú deti očkované proti týfusu v mestských oblastiach, mohlo by to zabrániť až 36 percentám prípadov a úmrtí na týfus. Pakistan je prvou krajinou na svete, ktorá ponúka rutinnú imunizáciu proti týfusu. Minulý rok bola vakcína podaná miliónom detí a odborníci na zdravie tvrdia, že ich musí nasledovať viac krajín.
Antibiotická rezistencia je jednou z hlavných príčin úmrtí na svete, pričom si vyžiada životy viac ľudí ako HIV/AIDS alebo malária. Vakcíny tam, kde sú dostupné, sú jedny z najlepších nástrojov, ktoré máme, aby sme zabránili budúcej katastrofe. Jedno je isté - nemáme čas strácať čas.
