Prečo to nie je vždy tvoja chyba, keď si niečo nepamätáš?Unsplash/uday Mittal/
StoryEditor

Stáva sa ti, že zabudneš urobiť to, čo si niekomu sľúbil? Podľa vedcov to vôbec nemusí byť tvoja chyba

kam12.06.2022., 10:00h

Naša pamäť má obmedzenú kapacitu. Vedci teraz vytvorili matematický vzorec, ktorý ti ukáže, že ak na niečo zabudneš, nie vždy je to tvoja chyba. Môže za to zásadná premenná, s ktorou nevieme nič urobiť.

Lajkuj Brainee.sk na

Asi neexistuje nikto, kto by sa nedostal do situácie, kedy sme zabudli urobiť tú jednu dôležitú vec, ktorú sme niekomu sľúbili urobiť. Často sa dokonca stáva, že sa aj snažíme spomenúť si, ale nedokážeme v hlave vyloviť, o čo išlo. Nový výskum by však mohol priniesť vysvetlenie, píše The Conversation.

„Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíte zapamätať si svoje plány, vždy ide o prvok šťastia,” hovoria docent filozofie a psychológie Thor Grünbaum a profesor kognitívnej psychológie Søren Kyllingsbæk z univerzity v Kodani. Len si to predstav - ráno vstaneš a rozhodneš sa, že večer zavoláš svojmu starému priateľovi. Počas dňa si však povieš, že sa ešte zastavíš v obchode na nákup, vyzdvihneš deti z krúžkov a mnoho ďalších vecí. A telefonát priateľovi ti doslova vyfučí z hlavy.

image

Kedysi sme sliepky uctievali, nie jedli. Vtáky boli často slávnostne pochované vedľa ľudí

Všetko v hlave neudržíš

Psychológovia tvrdia, že nemôžeme mať všetky tieto zámery aktívne v pracovnej pamäti celý deň. „Pracovná pamäť je typ pamäte, ktorý sa používa, keď si v mysli uchovávaš nejaké informácie na riešenie problémov (napríklad odčítanie 377 od 527) alebo na zapisovanie zoznamu mien (keď je pero a papier na druhej strane miestnosti).”

Pracovná pamäť je obmedzená, a to ako vo svojej kapacite, tak aj v dĺžke času, počas ktorého môžeme uchovávať informácie. Preto ľudia potrebujú dlhodobú pamäť, aby si svoje zámery uložili. Dlhodobá pamäť je úložisko informácií udržiavaných mozgom mimo vedomej mysle.

„Počas nášho života máme niekoľko zámerov do budúcnosti súčasne. Na prechádzku so psom po práci, na obed si kúpiť ovocný šalát, po večeri si dať lieky a večer zavolať priateľovi, ako som sľúbil. V našej nedávnej štúdii sme ukázali, že všetky tieto zámery sú v akýchsi pretekoch, ktoré súperia o prekročenie cieľovej čiary.”

image

Na mnoho vecí často jednoducho zabudneme

Unsplash/markus Winkler/

Zámerný kôň

Vedcom sa podarilo vytvoriť matematický model toho, ako si naša myseľ vyberá zámer, ktorý si treba zapamätať. „Myslite na každý zámer vo svojej dlhodobej pamäti ako na jednotlivé kone v pretekoch. Rýchlosť „zámerného koňa“ je ovplyvnená tým, ako dobre sa zámer zhoduje s prostredím a aký dôležitý je zámer pre človeka,” vysvetľujú.

Tak napríklad - úmysel dať si nejakú pilulku v momente, keď si prehltol posledné sústo večere, môže mať omnoho väčší súlad s prostredím, ako len samotný plán dať si liek. Dôležitosť zámeru je v tom, ako odmeňujúci bude pre teba. „Zhoda a dôležitosť ovplyvňujú rýchlosť zámerov v ich závode smerom k výberu. Toto sa deje podvedome. Zámer sa často objaví u osoby, keď sa venuje inej úlohe.”

Tu však prichádza jedno veľké „ALE”. Silná zhoda zámeru s prostredím a jeho vysoká dôležitosť totiž stále nezaručujú, že bude vybraný. Aj keď je úloha veľmi dôležitá a bude pre teba veľmi obohacujúca, stále existuje možnosť, že zabudneš a vykonáš nejaké menej podstatnú a nedôležitú úlohu. „A to znamená, že do zapamätania si zámerov je vždy zapojená náhoda. Nie vždy vyhrá najlepší kôň.”

image

Vedci chcú nadviazať kontakt s mimozemšťanmi. Vyšlú do vesmíru ľudské akty

Ostatné je na náhode

To prináša nielen morálne, ale aj právne dôsledky„Za určitých okolností je sloboda podozrivých v trestných veciach obmedzená. Môžu byť požiadaní, aby denne telefonovali alebo sa dostavili na schôdzku na policajnej stanici počas dlhšieho časového obdobia. Nakoniec môžu na jedno z týchto sedení zabudnúť, čo možno považovať za znak toho, že si nevážia svoje zákonné povinnosti.”

Nepovažujeme však od schopnosti ľudí zapamätať si svoje ciele príliš veľa? Výskum odhadol, že pravdepodobnosť zabudnutia zámeru je 3 % - 10 %. Štúdia, ktorá požiadala účastníkov, aby si viedli denník, keď si uvedomili, že na niečo zabudli, vypočítala, že viac ako polovica každodenných zlyhaní pamäti spočíva v nezapamätaní si zámerov.

image

Spomenúť si vie byť niekedy extrémne náročné

Unsplash/paolo Celentano/

Riziko zabudnutia môže ovplyvniť mnoho faktorov, medzi nimi aj vek, stres, psychické stavy a kvalita spánku. Môžeš byť v rozpakoch, keď zabudneš urobiť dôležitú vec, ale nie vždy je to nedbanlivosť. Najlepšia vec, ktorú môžete urobiť, je premyslieť si svoj zámer do detailov, dať veľkú hodnotu dodržaniu svojho sľubu a nastaviť si podnety a pripomienky, ktoré vám pomôžu zapamätať si. Ostatné je na náhode.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/ako-na-to, menuAlias = ako-na-to, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
01. október 2022 07:08