Patria k najrozšírenejším domácim zvieratám. Sliepky dnes najčastejšie končia na tanieri. Ak majú väčšie šťastie, pobehujú niekde za plotom na dedine a znášajú vajíčka. Nový výskum však ukazuje, že všadeprítomné vtáky boli pôvodne uctievané a skôr ako jedlo boli pre ľudí spoločníkmi.
Medzinárodný tím analyzoval historické pozostatky sliepok nájdených na viac ako 600 miestach v 89 krajinách na Zemi vrátane Anglicka, Talianska, Turecka, Maroka či Thajska.
Výsledky výskumu naznačujú, že „sliepka sa stala kurou domácou“, teda bola domestikovaná iba pred 3500 rokmi v juhovýchodnej Ázii a potom sa rozšírila na západ do Európy.
Sprevádzali duše zosnulých
V dávnej minulosti boli kurčatá považované za „exotiku“ – nezvyčajné alebo tropické zvery, pretože pochádzali z inej krajiny.
Starovekí ľudia boli dokonca pochovávaní s kurčatami, čo naznačuje, že vtáky boli „psychopompy“ – stvorenia, o ktorých sa predpokladalo, že odprevádzajú ľudskú dušu do ďalšieho života.
Pred rokom 1500 pred naším letopočtom boli kurčatá pravdepodobne považované za príliš vzácne na to, aby boli zabíjané pre mäso, tvrdí výskumný tím, ktorý zahŕňa odborníkov z univerzít v Exeteri, Cardiffe, Oxforde, Bournemouthe, Mníchove a Toulouse.
Výsledok výskumu bol nedávno publikovaný v dvoch štúdiách, v časopisoch Antiquity a Proceedings of the National Academy of Sciences USA. „Jesť sliepky je také bežné, že si ľudia myslia, že sme ich jedli odjakživa,“ povedala autorka štúdie profesorka Naomi Sykesová z University of Exeter.
„Naše dôkazy ukazujú, že náš predchádzajúci vzťah ku kurčatám bol oveľa zložitejší a že po stáročia boli kurčatá oslavované a uctievané,“ dodala.
Zo stromov ich prilákalo pestovanie suchej ryže
Dnes už vieme, že Kura domáca (Gallus domesticus) sa vyvinula z kury divej (Gallus gallus alebo aj kur bankivský), ktorá sa vyskytuje vo veľkej časti juhovýchodnej Ázie.
Vedci tvrdia, že hnacou silou domestikácie kurčiat bol príchod pestovania suchej ryže v juhovýchodnej Ázii, v oblastiach, kde žila práve kura divá.
Pestovanie suchej ryže pôsobilo ako magnet a priťahovalo divé vtáctvo z džungle zo stromov, čím sa naštartoval vzťah medzi človekom a predchodcom kury domácej.
„Existujú dva hlavné druhy pestovania ryže - zavlažovaná ryža a suchá ryža,“ povedal pre MailOnline autor štúdie profesor Greger Larson z Oxfordskej univerzity.
Zavlažovaná ryža sa zvyčajne pestuje na podmáčaných poliach; suchá ryža je odlišný variant ryže, ktorý nevyžaduje zalievanie a spôsob, akým ľudia pestujú a zbierajú zavlažovanú ryžu. Používa sa v oblastiach so zriedkavými zrážkami, teplými letami a nízko položenými bažinatými oblasťami.
„Zavlažovaná ryža sa nejaký čas pestovala v juhovýchodnej Ázii, ale až keď prišli ľudia, ktorí začali pestovať suchú ryžu, prichádzajú prvé dôkazy o kurčatách,“ približuje profesor.
Stovky roky pred Kristom
Najstaršie kosti kury domácej sa našli v Ban Non Wat v centrálnom Thajsku a pochádzajú z obdobia medzi 1 650 a 1 250 pred Kristom. To podľa vedcov naznačuje, že kuru domácu môžeme datovať už okolo 3 500 rokov, čo je približne čas, keď sa objavilo pestovanie suchej ryže.
„Je to taká tesná korelácia, že predpokladáme príčinnú súvislosť a dáva to zmysel vzhľadom na to, čo vieme o správaní vtákov, stratégiách hľadania potravy a suchej ryže.“
A čo Európa?
Počas doby železnej v Európe, v prvom tisícročí pred Kristom, boli kurčatá uctievané a vo všeobecnosti sa nepovažovali za jedlo, tvrdí tím.
Zatiaľ čo niekoľko prvých sliepok bolo nájdených zakopaných osamote a nezabitých, mnohé sa našli pochované s ľuďmi, čo indikuje, že boli chované ako milované domáce zvieratá. Muži boli často pochovávaní s kohútikmi a ženy so sliepkami.
Rímska ríša počas prvého tisícročia nášho letopočtu pomohla spopularizovať sliepky a vajcia ako jedlo. Napríklad v Británii sa kurčatá nekonzumovali až do tretieho storočia nášho letopočtu.
Vedci v skutočnosti tvrdia, že kury domáce sa dostali do Európy až okolo roku 800 pred Kristom, keď vstúpili do oblasti Stredozemného mora z Ázie, pozdĺž ciest, ktoré používali raní grécki, etruskí a fénickí námorní obchodníci.
Po príchode do oblasti Stredozemného mora trvalo ešte takmer 1000 rokov, kým sa kurčatá udomácnili v chladnejších klimatických podmienkach Škótska, Írska, Škandinávie a Islandu.
Rozdielna stavba tela
Vedci tvrdia, že existujú všeobecné rozdiely medzi kuracími kosťami v minulosti a kuracími kosťami dnes.
„Dnešné moderné vtáky chované na mäso – vo všeobecnosti sú chované veľmi rýchlo, priberajú oveľa rýchlejšie a umierajú veľmi mladé,“ povedala autorka štúdie Dr Julia Best z Cardiffskej univerzity. .
„To sa veľmi líši od niektorých našich prvých kurčiat,ktoré zdá sa, žili niekoľko rokov, a zaobchádzalo sa s nimi ako so špeciálnymi tvormi, ktorým bol venovaný určitý stupeň starostlivosti.“
Vedci dospeli k záveru, že „trend vnímať sliepky výlučne ako bielkovinu v strave sa v súčasnosti zrýchlil“.
„Zatiaľ čo najstaršie kurčatá v Európe boli vzácne a žili do dospelosti, dnes je to často inverzné,“ hovoria.
„Z viac ako 70 miliárd kurčiat, ktoré sú teraz na planéte, sú väčšinou komerčne chované brojlery, ktoré počas svojho krátkeho života rastú výnimočne rýchlo.“
Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín je priemerný vek kurčiat pri porážke iba 42 dní.
