Plastové častice menšie ako päť milimetrov, známe aj ako mikroplasty, sú dobre zdokumentované znečisťujúce látky v oceánskych a sladkovodných biotopoch. Objav mikroplastov v najodľahlejších riekach Himalájí a najhlbších priekopách Tichého oceánu vyvolal všeobecné znepokojenie. Zásadnou otázkou však zostávalo, koľko mikroplastov sa nachádza v pôde, v ktorej pestujeme potraviny, ktoré bežne jeme.
Najnovšia štúdia odhadla, že 31-tisíc až 42-tisíc ton mikroplastov (alebo 86 biliónov – 710 biliónov mikroplastových častíc) sa každý rok rozptýli na pôde európskej poľnohospodárskej pôdy, čo odráža koncentráciu mikroplastov v povrchových vodách oceánov, píše portál The Conversation.
Toxické hnojivo
„Príčinou sú hnojivá s obsahom mikroplastov pochádzajúce z čistiarenských kalov odvádzaných z čistiarní odpadových vôd. Tieto sa bežne šíria na poľnohospodárskej pôde ako obnoviteľný zdroj hnojív v európskych krajinách, čiastočne kvôli smerniciam Európskej únie, ktorých cieľom je podporiť hospodárstvo s obehovým odpadom,” píšu autori štúdie.
Okrem vytvárania obrovského rezervoáru environmentálnych mikroplastov táto prax účinne ruší výhodu odstraňovania týchto častíc z odpadových vôd. Šírenie mikroplastov na poľnohospodársku pôdu ich nakoniec vráti do prirodzených vodných tokov, keďže dážď zmýva vodu na povrchu pôdy do riek, prípadne sa dostáva do podzemnej vody.
„Zistili sme, že do čističky odpadových vôd v južnom Walese v Spojenom kráľovstve sa každý deň dostalo až 650 miliónov mikroplastových častíc s veľkosťou od 1 mm do 5 mm. Všetky tieto častice boli oddelené od privádzaných odpadových vôd a odvádzané do kalu namiesto toho, aby boli uvoľnené s čistým odpadom. To ukazuje, aké efektívne môže byť štandardné čistenie odpadových vôd pri odstraňovaní mikroplastov,” hovoria vedci.
V tomto zariadení obsahoval každý gram splaškového kalu až 24 mikroplastových častíc, čo bolo zhruba 1 % jeho hmotnosti. Odhaduje sa, že v Európe sa každý rok vyprodukuje 8 až 10 miliónov ton splaškových kalov, pričom približne 40 % z nich sa posiela na poľnohospodársku pôdu. Rozhadzovanie splaškových kalov na poľnohospodársku pôdu je v Európe rozšírené vďaka dusíku a fosforu, ktoré ponúka plodinám.
Farmy v Spojenom kráľovstve používajú ako hnojivo aj splaškové kaly. V štúdii malo Spojené kráľovstvo najvyššie množstvo mikroplastického znečistenia vo svojich pôdach zo všetkých európskych krajín (nasledované Španielskom, Portugalskom a Nemeckom). Čo však môže byť pre Slovensko príjemným prekvapením je, že spomedzi celej Európy je v našej pôde mikroplastov najmenej.
Otrávená cirkulárna odpadová ekonomika
V súčasnosti neexistujú adekvátne riešenia uvoľňovania mikroplastov do životného prostredia z čistiarní odpadových vôd. Mikroplasty odstránené z odpadových vôd smerujú do pôdy, kde zostávajú, kým sa nevrátia do vodných tokov. Podľa štúdie uskutočnenej v kanadskom Ontáriu bolo 99 % mikroplastov v poľnohospodárskej pôde transportovaných preč z miesta, kde sa pôvodne aplikoval kal.
„Dovtedy majú potenciál poškodiť život v pôde. Okrem toho, že mikroplasty sa ľahko konzumujú a absorbujú zvieratami a rastlinami, predstavujú vážnu hrozbu pre pôdny ekosystém, pretože uvoľňujú toxické chemikálie a prenášajú nebezpečné patogény. Experimenty ukázali, že prítomnosť mikroplastov môže brzdiť rast dážďoviek a spôsobiť ich chudnutie.”
Mikroplasty môžu tiež zmeniť kyslosť, schopnosť zadržiavať vodu a pórovitosť pôdy. To ovplyvňuje rast a výkonnosť rastlín zmenou spôsobu, akým sa korene zahrabávajú do pôdy a prijímajú živiny. V súčasnosti neexistuje žiadna európska legislatíva, ktorá by obmedzovala množstvo mikroplastov obsiahnutých v splaškových kaloch používaných ako hnojivo.
„Vlastníci pôdy budú zatiaľ pravdepodobne pokračovať v recyklácii splaškových kalov ako udržateľného hnojiva, a to aj napriek riziku kontaminácie pôdy a nakoniec aj riek a oceánov mikroplastmi,” varujú vedci.