Kto pravidelne konzumuje hroznové víno, má pestrejšiu črevnú mikroflóru, a tým pádom lepšiu imunitu aj schopnosť metabolizovať cukry a tuky. A tiež nižšiu hladinu cholesterolu, čo zase znamená menšie riziko upchatých tepien, infarktu a kardiovaskulárnych ochorení.
Naznačil to výskum, ktorého výsledky vyšli v odbornom časopise Nutrients.
Štyri týždne s hroznom
Experiment, ktorý uskutočnili výskumníci z Kalifornskej univerzity, trval dva mesiace. Dvadsať zdravých dospelých účastníkov sa po štyri týždne stravovalo podľa špeciálneho jedálnička so zníženým obsahom antioxidantov aj vlákniny.
Ďalšie štyri týždne jedli podobne, s jediným rozdielom - na každý deň mali predpísaných 46 gramov lyofilizovaného hroznového vína v prášku. To zodpovedá dvom porciám ovocia denne.
V priebehu výskumu vedci analyzovali vzorky stolice a moču jednotlivých účastníkov. Už po štyroch týždňoch s hroznovým vínom mali stravníci rozmanitejšiu črevnú mikroflóru (podľa všeobecne uznávaného Shannonovho indexu diverzity) a zvýšil sa aj podiel obzvlášť cenných baktérií.
Jednou z nich bola aj Akkermansia muciniphila, ktorá podporuje lepšie ukladanie glukózy a tukov, ale aj celistvosť a pevnosť črevnej bariéry.
Viac zdravých baktérií, menej cholesterolu
„Sú to skvelé správy, pretože zdravé črevá sú zásadné pre imunitný systém a celkové zdravie človeka,“ uvádza Čao-pching Li, vedúca štúdia, ktorá na Kalifornskej univerzite pôsobí ako špecialistka na výživu a profesorka medicíny.
„Náš výskum potvrdil staršie nálezy a rozšíril naše povedomie o zdravotných benefitoch hroznového vína a tiež o jeho vplyve na srdcové zdravie alebo hladinu cholesterolu,“ hovorí profesorka.
Už za štyri týždne sa totiž účastníkom o 41 percent znížil podiel žlčových kyselín. Tie zohrávajú zásadnú úlohu v tom, ako telo spracováva tuky a ako ukladá cholesterol.
Hladina cholesterolu im vďaka tomu za rovnakú dobu klesla v priemere o 6,1 percenta. Aj to podľa výskumníkov hrá do kariet tomu, aby sa hroznové víno stalo novou „superpotravinou“.
Môžu za to polyfenoly?
Za úspechom hrozna, ale napríklad aj „obyčajných“ jabĺk, podľa vedcov najskôr stoja látky zvané polyfenoly. Tie patria medzi takzvané antioxidanty, okrem iného pomáhajú podporovať krvný obeh a udržovať cievy zdravé a pružné.
Navyše pomáhajú znižovať krvný tlak, kontrolovať glykémiu (hladinu cukru v krvi) a zmierňovať chronické zápaly. Dlhodobo tak znižujú riziko srdcových chorôb.
Existuje viac ako osem tisíc druhov polyfenolov: niektoré sa prirodzene vyskytujú v ovocí a zelenine, iné napríklad v strukovinách, čaji, káve alebo čokoláde.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.