Pandémia koronavírusu sa významne podpísala na duševné zdravie ľudí. Obzvlášť postihnutou skupinou boli mladí ľudia po celom svete, ktorí zostali po zatvorení škôl a sprísnení opatrení odrezaní od svojich priateľov, učiteľov a akéhokoľvek zdania normálneho života.
Negatívne psychologické účinky pandémie boli zdokumentované v mnohých štúdiách. Zdá sa však, že zatvorenie škôl sa nakoniec ukázalo ako opatrenie, ktoré nakoniec malo na študentov zásadný pozitívny vplyv. Informuje o tom portál ScienceAlert.
Menej alkoholu aj kofeínu
V novej štúdii zo Švajčiarska výskumníci zistili, že tínedžeri, ktorí sa vzdelávali doma počas zatvorenia škôl medzi marcom a júnom 2020 (v prvej vlne pandémie), spali podstatne viac ako pred lockdownom. To korelovalo s ďalšími zlepšeniami v ich blahobyte.
„Študenti spali počas dištančného vzdelávania asi o 75 minút denne viac,” hovorí výskumník v oblasti vývojovej pediatrie Oskar Jenni z Univerzity v Zürichu (UZH). „Zároveň sa výrazne zlepšila kvalita ich života súvisiaca so zdravím a znížila sa spotreba alkoholu a kofeínu.”
V štúdii Jenni a ďalší výskumníci uskutočnili online prieskum medzi viac ako 3 600 stredoškolskými študentmi z regiónu Zürichu s otázkami, ktoré sa ich pýtali na ich spánkový režim spolu s ďalšími otázkami týkajúcimi sa zdravia a charakteristík správania. Výsledky sa potom porovnali s predchádzajúcim prieskumom z roku 2017.
75 minút ich zásadne ovplyvnilo
Porovnanie ukázalo, že počas školského týždňa sa skupina v domácom vzdelávaní zobudila v priemere o 90 minút neskôr ako tínedžeri v kontrolnej skupine. Zároveň však išli spať asi o pätnásť minút neskôr, čo znamená, že ich celkový prebytok spánku bol každý deň asi 75 minút.
Dodatočných 75 minút denného spánku spôsobilo, že sa v niektorých veciach cítili lepšie – aj keď iné účinky izolácie počas pandémie bolo možné sledovať aj v odpovediach. „Vyššie hodnoty naznačovala uzamknutá vzorka na položkách za to, že sa cítia fit a dobre, že sú plní energie, že majú dostatok času pre seba a že môžu vo svojom voľnom čase robiť veci, ktoré chceli,“ píšu vedci.
„Naopak, dospievajúci vo vzorke naznačili, že sa cítia osamelí a smutnejší a že sa menej bavia s priateľmi.“ Podľa Jenniho výsledky ukazujú, že zatiaľ čo izolačné účinky domáceho vzdelávania mali určité negatívne dôsledky na tínedžerov, zdá sa, že extra veľa spánku prináša výhody, vďaka ktorým sú dni uviaznutia doma z dlhodobého hľadiska tolerovateľnejšie.
„Hoci pandémia jasne viedla k horšiemu zdraviu a pohode mnohých mladých ľudí, naše zistenia odhaľujú pozitívnu stránku zatvárania škôl, ktorému sa doteraz venovala malá pozornosť,“ hovorí Jenni. „Naše zistenia jasne poukazujú na prínos začiatku školy neskôr ráno, aby mohli deti viac spať.“
Škola by mala začínať neskôr
Aspoň v tomto ohľade by sme sa asi nemali príliš čudovať. Už niekoľko rokov mnohé štúdie dokazujú, že školský deň by sa mal začínať neskôr. Tínedžeri majú kvôli neskoršiemu začiatku školskej dochádzky lepšiu bdelosť a pohodu. Okrem toho hlásia lepší spánok a schopnosť sústrediť sa a študovať.
Niektorí odborníci si dokonca myslia, že tínedžeri by nemali začať školský deň skôr ako o 10-tej alebo dokonca až o 11-tej. Nová štúdia nie je až taká normatívna, ale obsahuje ešte viac údajov na podporu argumentu, že deti môžu mať prospech z toho, že sa začnú učiť neskôr v priebehu dňa, dokonca aj v izolácii a ťažkostiach v dôsledku pandémie.
„Zistenia naznačujú, že zatvorenie škôl umožnilo študentom lepšie zosúladiť svoje spánkové plány s neskorou fázou spánku dospievajúcich,“ vysvetľujú vedci . „Najdôležitejšie je, že podľa našich vedomostí táto štúdia poskytuje prvé vedecké dôkazy o prospešných súvislostiach zatvorenia škôl so zdravím dospievajúcich v súvislosti so spánkom.“
