Denne sa stretávala s tým, že ľudia verili rôznym hoaxom či konšpiráciám, a preto prišla s myšlienkou projektu Skúmavka. Ukončila štúdium klinickej biochémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského a kedysi snívala o tom, že bude učiteľkou, no odradili ju najmä platové podmienky. Sen sa jej čiastočne splnil aj vďaka Instagramu, kde vedu a ľudské telo približuje jednoduchou a zábavnou formou. Venuje sa rôznym témam - od koronavírusu až po užívanie kolagénu.
„Užívanie kolagénu len preto, aby nám zlepšil vlasy alebo pleť, vnímam ako marketingový ťah a zbytočne vyhodené peniaze,“ hovorí v rozhovore pre Brainee vedkyňa Lenka Hrobárová.
Sú na Slovensku podľa teba vhodné podmienky pre vedcov?
Keďže som neostala v tejto oblasti, myslím si, že to hovorí samo za seba. Práca v laboratóriu ma bavila, no ženy na Slovensku nemajú počas päťročného PhD štúdia ani nárok na materskú dovolenku.
Ak si to porovnáme so zahraničím, napríklad so susednou Viedňou, vedci tam nemusia šetriť každú chemikáliu či skrývať ju pred ostatnými. Odrádza ma tiež byrokracia, ktorá sprevádza získavanie grantov na vedecké projekty.
Čo by sa podľa teba muselo u nás zmeniť, aby si tí, ktorí pôsobia v zahraničí, povedali, že sa im oplatí vrátiť sa na Slovensko, prípadne aby sme prilákali zahraničných vedcov?
Jednoznačne platové podmienky a laboratóriá. Okrem toho možno viac mladých by malo záujem o štúdium vedy, ak by im ju učitelia približovali iným spôsobom.
Viacerí žiaci už na základnej škole nemajú vzťah napríklad ku chémii alebo k fyzike. Myslíš si, že je to aj preto, že vyučujúci nedokážu podať učivo pútavým spôsobom?
Škola by nemala byť len o memorovaní a učení sa poučiek. Napríklad chémia sa dá pekne vysvetliť na základe každodenných situácií. Stačilo by ukázať žiakom teóriu v laboratóriu na praktických príkladoch, určite by si to ľahšie zapamätali. Taktiež, pokiaľ by sa o exkurziách hovorilo pútavejším spôsobom, možno by ich aj žiaci vnímali inak ako „uliatie sa“ zo školy.
Netajíš sa tým, že kedysi si chcela byť učiteľkou. Je niečo, čo ti v slovenskom školstve chýba?
Nechcem byť prehnane kritická, ale mňa odradil najmä plat. Taktiež ma odradili aj podmienky, keď mladí učitelia prídu s inovatívnymi nápadmi, no prehlasujú ich starší, ktorí učia už roky.
S inovatívnymi nápadmi však prichádzaš na Instagrame, kde vedu a ľudské telo približuješ jednoduchou a zábavnou formou. Je náročné ozrejmovať fakty ľudskou rečou?
Časovo áno, no mňa to baví. Možno to súvisí aj s tým, že vždy som chcela byť učiteľkou, no sen si plním aj vďaka Instagramu. Niekedy sa však obávam, aby som zjednodušovaním neskĺzla do nepresnosti a nevypustila nejakú chybu.
Na Instagrame sa venuješ rôznym témam – od kolagénu, cez koronavírus až po to, prečo máme zimomriavky či prečo sa červenáme. Na základe čoho si ich vyberáš?
Nemám ich rozplánované, často sa snažím zamerať na aktuálne témy. Napríklad október bol mesiacom zvyšovania povedomia o rakovine prsníka, a preto som sa venovala aj tejto téme.
Ktoré z tém sú pre ľudí príťažlivé?
Spočiatku som sa chcela venovať pandémii, no uvedomila som si, že mediálny priestor je presýtený týmito informáciami. Napriek tomu príspevky týkajúce sa koronavírusu majú najväčšie dosahy.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
S pandémiou súvisia aj rôzne konšpiračné teórie či nepravdy. S akým najbizarnejším hoaxom si sa v poslednej dobe stretla?
Príde mi bizarné, že ľudia stále veria napríklad čipovaniu. Bolo to vyvrátené už niekoľkokrát, no niektorí nevedia narábať s informáciami.
Zdieľajú aj ľudia v tvojom okolí hoaxy?
Priznám sa, že korona mi vytriedila priateľov. Mala som vo svojom okolí viacero ľudí, ktorí zdieľali hoaxy.
Občas som frustrovaná, pretože ľudia nerozumejú, že názor neznamená fakt, a fakt neznamená názor. Keď je 2+2 štyri, nemôže mať niekto na to názor, že je to päť.
Snažíš sa s nimi diskutovať o tom, že vedecky podložená pravda je iná?
Snažila som sa im to citlivo vysvetľovať, no keď sú presvedčení o svojej pravde, je to veľmi ťažké.
Je dôležité, aby si ľudia overovali fakty a neverili všetkému, čo vidia na internete. Keď nejakú informáciu šíria ďalej, mali by sa jej povenovať a prečítať si viac ako titulok článku.
Kde si overuješ informácie ty?
Buď priamo z učebníc, poznámok zo školy, alebo rôznych databáz vedeckých publikácií.
Koľko času ti zaberá príprava jedného postu na Instagram?
Záleží to od konkrétneho postu a grafiky. Niektoré viem spraviť za hodinu, iné mi trvajú aj celý deň.
Ktorá grafika ti zabrala najviac času?
Pravdepodobne to boli schémy mechanizmov vysvetľovaných javov alebo funfact týkajúci sa srdca. Niekedy oželiem aj stretnutie s priateľmi a celý večer sedím nad grafikami.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Na Instagrame máš viac ako 10-tisíc followerov. Ako často dostávaš návrhy na spolupráce?
Doposiaľ som mala dve spolupráce, no vždy sa ich snažím poňať tak, aby som nepokazila koncept, a zároveň aby tam ostal aj môj podpis.
Prednedávnom mi však prišla ponuka na propagovanie kolagénu. Prišlo mi to vtipné, keďže ku kolagénu som sa už vyjadrila.
Majú teda kolagénové doplnky zmysel alebo je to len premyslený marketingový ťah?
Kolagén vnímam predovšetkým z chemického hľadiska ako proteín. Užívanie kolagénu len preto, aby nám zlepšil vlasy alebo pleť, vnímam ako marketingový ťah a zbytočne vyhodené peniaze. Pokiaľ však niekto má zdravotné problémy, je to pochopiteľné.
Čiže pokiaľ by si nemala zdravotné problémy, kolagén by si si nekúpila?
Určite nie. Keď chcú ľudia byť krajší, nech sa radšej natierajú opaľovacím krémom. Pokiaľ budú chodiť do solária a užívať kolagén, nepomôže im to.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Aké správanie známych influencerov alebo influenceriek ťa štve?
Prekáža mi, keď pripisujú napríklad CBD liečivé účinky. Je to trestné a zaráža ma, že to nikto nerieši, keď sa výživovým doplnkom pripisujú liečivé účinky. Ľudia potom utrácajú peniaze namiesto toho, aby išli k lekárovi, ktorý im vie pomôcť.
CBD však považujem za molekulu, ktorá má potenciál, už dnes sa napríklad používa na liečbu epilepsie. To ale neznamená, že je to liek na všetko.
Čo sa týka doplnkov výživy – sú vhodné a potrebné pre všetkých alebo len pre tých, ktorí ich nemajú dostatok?
Základom je zdravý životný štýl. Pokiaľ sa ľudia necítia dobre, odporúčam im ísť na krv, no nedopĺňať do tela nasilu vitamíny. Užívať tony vitamínu C, keď sú ľudia prechladnutí, je už prežitok. Vôbec nie je preukázané, že by to liečilo chorobu.
Vitamín D je u nás väčšinou najväčším problémom, ten odporúčam najmä v zimných mesiacoch, no nemyslím si, že dopovať sa je správna cesta.
