Archív Mareka Kajana
StoryEditor

Tretia vlna bude smutná. Úmrtia, ktoré prídu, budú odvrátiteľné, tvrdí zakladateľ Očami farmácie

Miroslav Kamody10.08.2021., 12:00h
Schopnosť vedieť posúdiť kvalitu informácií by mala patriť do základnej výbavy každého človeka, hovorí Marek Kajan, ktorý stojí za projektom Očami farmácie.
Lajkuj Brainee.sk na

Marek Kajan minulý rok vytvoril na Instagrame projekt Očami farmácie, v ktorom zrozumiteľnou formou ľuďom odhaľuje, ako fungujú lieky. Okrem toho však hovorí aj o koronavíruse, chorobách a iných nástrahách, ktoré na ľudí vo svete čakajú. Nechýba ani humor a v neposlednom rade množstvo overených informácií, vďaka ktorým sa dozvieš hodnotné zaujímavostí. 

S Marekom sme sa rozprávali nielen o vzniku a fungovaní Očami farmácie, ale položili sme mu aj konkrétne otázky o užívaní liekov či rozdieloch vo vnímaní pandémie na Slovensku a Švajčiarsku, kde momentálne žije.

Momentálne žijete a pracujete vo Švajčiarsku. Čomu konkrétne sa venujete?

V klinickom skúšaní sú desiatky, ak nie stovky, rôznych pozícii. Na jednej z nich pracujem aj ja. Konkrétne ide o clinical coding. Naša skupina zabezpečuje, aby dáta, ktoré prichádzajú od pacientov z klinických štúdií, boli zrozumiteľne zareportované a správne kategorizované, aby mohli byť následne štatisticky spracované.

Projekt Očami farmácie nazbieral na Instagrame už viac ako 50-tisíc sledovateľov. Čo vás inšpirovalo k jeho založeniu? Čakali ste takú masívnu odozvu od ľudí?

Hlavný dôvod bol ten, že ľudí v mojom okolí zaujímali farmaceutické témy, najmä lieky. Keď som kamarátom vysvetľoval mechanizmus účinku konkrétnych liekov, počúvali každé jedno slovo. Mám pocit, že ľudia majú záujem o tieto témy. Chcú vedieť ako lieky fungujú, ako sa vyvíjajú a aké príbehy sú s nimi spriahnuté. A veľmi pomáha, keď sa k tomu pridá ešte pekná grafika pre lepšiu predstavu.

A čo sa týka odozvy, je príjemné zistiť, koľko ľudí farmaceutické témy zaujímajú. Vopred som si nestanovil žiadny cieľ sledovateľov, ktorý by som chcel dosiahnuť. Prišlo to postupne a teší ma, že vidím záujem.

Archív Mareka Kajana

Slovensko stojí na prahu tretej vlny pandémie. K dosiahnutiu 60 % zaočkovanosti nám chýba ešte stále milión ľudí. Myslíte si, že ju krajina zvládne lepšie, ako predchádzajúcu vlnu?

Najprv by som rád okomentoval tých 60 %. Ide o číslo, podľa ktorého treba zaočkovať 60 % populácie, aby sme dosiahli kolektívnu imunitu. Vírus však mutuje a aktuálne bojujeme proti inému variantu ako na začiatku pandémie. Na výpočet tých 60 % sa použilo reprodukčné číslo, ktoré je aktuálne oveľa vyššie a preto by sme nemali tie percentá vidieť ako nejakú mantru, ktorú treba dosiahnuť a život sa vráti do normálu. Ak nám ide o kolektívnu imunitu, to číslo je podstatne vyššie.

Tretia vlna bude úplne iná, ako boli predchádzajúce. Bude smutnejšia. Hlavne z toho hľadiska, že úmrtia, ktoré prídu, budú odvrátiteľné. Čísla hovoria jednoznačne. Zaočkovaní ľudia majú takmer 100 % istotu, že nezomrú na COVID-19.

Okrem prinášania informácií o koronavíruse, vakcínach a vyvracaní hoaxov sa venujete aj iným ochoreniam či napríklad škodlivým účinkom UV žiarenia. Na základe čoho si vyberáte, ktorým témam sa budete venovať?

Mnoho ľudí mi posiela nápady na témy, ktoré by radi videli spracované. Mám taký svoj imaginárny poradovník, kde si zbieram nápady. Projekt udržiavam vo svojom voľnom čase a často spracovávam témy, ktoré prídu zaujímavé mne. Tie mi napadnú pri čítaní kníh, článkov či pozeraní správ. Často tiež reagujem na aktuálnu situáciu a na to, čo je práve v kurze.

Zdieľajú aj ľudia vo vašom okolí hoaxy? Ak áno, snažíte sa im vysvetľovať, že vedecky podložená pravda je niekde inde?

Mám pár priateľov na Facebooku, ktorý zdieľajú hoaxy pravidelne. V minulosti som s nimi častejšie argumentoval v komentároch, no postupne od toho upúšťam. Aspoň podľa môjho subjektívneho pohľadu, algoritmy sociálnych sietí ľudí utvrdzujú v ich názore oveľa efektívnejšie, ako dokážem ja pár komentármi. A keďže deň má len obmedzený počet hodín, rozhodol som sa svoj čas využiť inak.

S akou najväčšou hlúposťou sa vás niekto snažil konfrontovať a prezentoval ju ako fakt?

Že tehotná žena v prítomnosti zaočkovanej osoby potratí, že polyesterové vlákno je živý organizmus, že koronavírus neexistuje a že niekto pred nami tají liek na rakovinu.

Archív Mareka Kajana

Koľko času vám zaberá spravovanie účtu? Komunikujete aj s ľuďmi, ktorí vám píšu do direct správ?

Pár hodín týždenne, keďže nepridávam príspevky každý jeden deň. Síce to Instagram nemá rád a uprednostňuje účty, ktoré sú aktívnejšie, ide len o moje hoby, ktoré robím vo voľnom čase. Čítam všetky správy, ktoré mi ľudia píšu. Odpovedať sa nedá na všetky, no komunikujem vždy, keď v tom vidím zmysel.

Aké účty sledujete vy a odporúčate ich sledovať ako dobrý a funkčný kompas v spleti kvanta informácií na sociálnych sieťach?

Zo slovenských účtov hlavne Vedátora a Vaxinátora. Tieto účty sú nabité kvalitnými informáciami. Zároveň sú pútavé a pomáhajú budovať kritické myslenie, ktoré je tak dôležité v dnešnej dobe.

Je podľa vás mediálna výchova či schopnosť filtrovať informácie, rozoznávať relevantné od tých konšpiračných či zavádzajúcich niečo, na čo by už malo reagovať aj naše školstvo napríklad u žiakov základných škôl?

Áno. Schopnosť vedieť posúdiť kvalitu informácií by mala patriť do základnej výbavy každého človeka.

Na Slovensku momentálne silnejú hlasy odporcov očkovania a Covid passov. Sledujete aktuálnu situáciu v domovskej krajine? Ako to teraz vyzerá vo Švajčiarsku?

Sledujem viac situáciu na Slovensku ako vo Švajčiarsku. Príde mi to zvláštne. Pas je koncept, na ktorý sme zvyknutí a nejde o nič nové. Bez pasu nás ešte pár rokov dozadu nepustili ani za hranice. Rovnako bez vodičáku nemôžeme šoférovať a neevidujem, že by proti tomu niekto protestoval. Všetci vieme racionálne vyhodnotiť, aké benefity a riziko by zrušenie vodičákov malo.

Na Instagrame ste nedávno uverejnili zaujímavý post, v ktorom ste po lopate zhrnuli, aké motivácie môže mať „obyčajný“ človek, užívateľ, púšťať do éteru konšpirácie. Že sa pri tom cíti dôležito, je zahrnutý pozornosťou, pritakávaním a ego rastie. Je to viac menej jednoduchá psychológia, ale myslím, že ste prvý, kto to takto jasne pomenoval. Radíte sa pri niektorých sériách stories s odborníkmi z iných odborov? Napríklad tej spomínanej psychológie.

Bol to len môj subjektívny pohľad na danú tému. Málokedy komunikujem svoje storky s niekým iným. Mám však úzky okruh priateľov, ktorí mi dajú spätnú väzbu na niektoré príspevky ešte predtým, ako ich uverejním.

Na Instagrame ste uverejnili rozsiahlu sériu stories o CBD. Ako túto látku vnímate vy? A akú ste mali na to odozvu? Predsa len, CBD v rôznych formách sa aj naďalej teší prezentácii a podpore napríklad zaplatených influencerov.

Odozva bola zväčša pozitívna. Nesnažil som sa molekulu CBD nijako zhodiť. Práve naopak. Mojím cieľom bolo poukázať na jej potenciál a využitie. Samozrejme som však poukázal aj na praktiky, ktoré podľa mňa nie sú úplne s kostolným poriadkom.

A ako túto molekulu vnímam ja? Pomôžem si vetou, ktorou som ukončil sériu storiek o CBD. Marketing predbehol vedu.

Prečo PCR testy na Covid trvajú niekoľko hodín, keď klasická PCR môže zabrať niekoľko dní?

V skratke? Existuje viacero typov PCR, pričom každý z nich má svoje výhody a nevýhody.

Niektoré ženy prechádzajú na novú antikoncepciu – plánovanie pohlavného styku. Údajne sa podľa teploty tela dá zistiť, kedy je žena plodná. Aký na to máte názor?

Je to zaujímavý koncept. Počul som, že samotné meranie teploty tela nie je kompletne spoľahlivé. Ideálne je, ak sa meria aj teplota cervikálneho hlienu. Výsledky tejto metódy sú porovnateľné s hormonálnou antikoncepciou a kondómom. Čím viac možností, tým lepšie. Každý si môže vybrať, ktorá metóda mu vyhovuje najviac.

Ľudia väčšinou kašlú na pevne stanovené časy pri užívaní antibiotík. Prečo je podľa vás ich dodržiavanie pre liečbu kľúčové?

Pri terapii existuje niečo, čo sa označuje ako terapeutické okno. Je to rozpätie koncentrácie lieku, ktoré je potrebné na to, aby liek účinkoval. Ak človek neužije liek v správny čas, môže koncentrácia lieku skončiť mimo terapeutického okna. Liečba môže byť potom menej účinná alebo mať viac negatívnych následkov. Preto je dôležité užívať lieky v stanovených intervaloch.

Archív Mareka Kajana

Mali by ľudia užívať na dennej báze doplnky výživy, alebo je to len „drahý moč“? 

Súhlasím. Je to nepopulárny názor, ale človek, ktorý má vyváženú stravu, nepotrebuje žiadne výživové doplnky. Tie sú už podľa definície určené na doplnenie prirodzenej stravy.

Existujú samozrejme situácie, kedy majú svoje opodstatnenie.

Značná časť ľudí je skalopevne presvedčená, že farmaceutické spoločnosti „nechcú objaviť liek na rakovinu, pretože zarábajú na chemoterapii.“ Vy v jednej takej spoločnosti pracujete. Ako je to v skutočnosti? Na čom reálne farmaspoločnosti zarábajú?

Je to jeden z najrozšírenejších mýtov. Ide ruka v ruke s mýtom, že sa viac oplatí liečiť ako vyliečiť. Lenže ako do tohto videnia sveta zapadajú vakcíny? Aj terapia COVID-19 je nákladnejšia ako vakcíny. Tým pádom sa farmaceutické firmy pripravujú o zisky. Podobne aj so všetkými inými vakcínami.

Mnoho ľudí si navyše neuvedomuje, že farmaceutické firmy sú konkurenti. Ak by niektorá z nich zistila, že konkurenčná firma podobný liek má, no tají ho, odhaliť toto spiknutie by bolo v jej záujme. Samozrejme, nič také sa nedeje.

Mimochodom, rakovina nie je jedna choroba. Ak by však bola a farmaceutická spoločnosť by objavila univerzálny liek na rakovinu, jej renomé by vyletelo do nebies. Toto by si žiadna spoločnosť nenechala ujsť. Nehovoriac o prestíži, Nobelovej cene a podobne.

Tiež sa vraví, že najbohatší ľudia na svete nezomierajú na rakovinu. Iný názor by na to mali Steve Jobs (CEO Apple), Chadwick Boseman (Čierny panter), Jonathan Sackler (spolumajiteľ farmaceutickej firmy Purdue Pharma). Zomreli však na rakovinu.

Na Slovensku sa často hovorí, že pri chorobe je potrebné „vypáliť červa“ a aj v minulosti sa na liečbu používali alkoholové tinktúry. Čo si o tejto metóde myslíte vy? Je to účinné, alebo to človeku ešte pohorší. A tým teraz nemám na mysli priamo Bromhexin s vodkou.

Alkohol oslabuje imunitu. Ku dnešnému dňu nepoznáme žiadne bezpečné množstvo alkoholu. To sa ťažko počúva, pretože alkohol je zakorenený v našej kultúre. To však nič nemení na tom, že je pre nás škodlivý.

Väčšina ľudí pri bolestiach siahne po analgetikách až po nejakom čase, pretože čakajú, či ich bolesť prejde. Je rozumnejšie dať si tabletku hneď, alebo čakať, či bolesť náhodou neprejde?

Vždy je lepšie riešiť podstatu bolesti a nie len tlmiť symptómy. Ak nás však bolí zub a k doktorovi ideme až ráno, nevidím dôvod, prečo by som čakal.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/rozhovory, menuAlias = rozhovory, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
14. august 2022 00:24