archív Petra Celeca, TASR/AP
StoryEditor

Lekár a vedec Celec: Neviem si predstaviť, že by vo vyspelých krajinách bola taká veľká politická podpora antivaxerov

Dominika Pacigová21.10.2021., 12:00h
Štát neurobil všetko, čo mohol a už vôbec nie to, čo mal. Neočkovaných musí dobehnúť realita, hovorí renomovaný lekár a vedec.
Lajkuj Brainee.sk na

Zatiaľ čo severské krajiny postupne rušia opatrenia, na Slovensku máme od pondelka prvých päť čiernych okresov. Denne pribúdajú stovky nakazených, no premiér Eduard Heger pred dvomi týždňami vyhlásil, že štát urobil všetko, čo sa dalo, ale ľudia sa zaočkovať aj tak nechcú. Vyčerpal štát skutočne všetky možnosti? Ako rýchlo mutuje koronavírus v našich podmienkach? Prečo odchádzajú mladí vedci a lekári do zahraničia? Na tieto i mnohé ďalšie otázky odpovedal prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Peter Celec.

„Keď sa pozriete do iných krajín, témou je to, ako manažovať pandémiu. Nie to, či sa treba dať očkovať. Neviem si predstaviť, že by vo vyspelých krajinách bola taká veľká politická podpora antivaxerov,“ hovorí v rozhovore pre Brainee renomovaný vedec Peter Celec. 

Premiér Heger pred dvomi týždňami vyhlásil, že štát urobil všetko, čo sa dalo, ale ľudia sa zaočkovať aj tak nechcú. Vyčerpal štát podľa vás skutočne všetky možnosti?

Štát určite neurobil všetko, čo mohol a už vôbec nie všetko, čo mal. Zároveň však musím povedať, že som skeptický ohľadom možností ovplyvnenia tých, ktorí sú presvedčení o tom, že sa nedajú zaočkovať. Musí ich dobehnúť realita.

Najväčší problém vidím v prípade seniorov, ktorí sú najviac ohrození. Zaočkovanosť je v porovnaní s ostatnými krajinami nízka. Myslím si, že štát sa mal na nich viac zamerať, mal k nim posielať mobilné tímy a zjednodušiť prístup k vakcíne tým, ktorí nemajú aktívnych rodinných príslušníkov. 

Slovensko je jednou z mála krajín, kde niektorí politici hovoria o tom, že nie sú zaočkovaní alebo zvolávajú zhromaždenia. Majú do veľkej miery vplyv na to, či sa ľudia dajú zaočkovať?

Verím, že naši občania sú dostatočne uvedomelí na to, aby o svojom zdravotnom stave nerozhodovali na základe názorov politikov, ktorí sú buď vzdelaní v iných odboroch, alebo nie sú vôbec dovzdelaní.  

Keď sa však pozriete do iných krajín, politickou témou je to, ako manažovať pandémiu, nie to, či sa treba dať zaočkovať. Neviem si predstaviť, že by vo vyspelých krajinách bola taká veľká politická podpora antivaxerov. 

Napríklad Dánsko a Nórsko ohlásili počas septembra zrušenie takmer všetkých zostávajúcich opatrení voči šíreniu koronavírusu, treba však podotknúť, že majú viac ako 80 percent zaočkovaných obyvateľov. Bol to z vášho pohľadu správny alebo unáhlený krok?

Jedna vec je celková zaočkovanosť, druhá je zaočkovanosť seniorov. Tú majú veľmi vysokú, a to je kľúčový parameter. Či je to vhodné, to nevedia ani oni, preto situáciu monitorujú. Je to akási odmena za to, že sa dali vo veľkej miere zaočkovať, my o tom môžeme len snívať.

Na druhej strane, aj napriek tomu, že formálne opatrenia na Slovensku máme, nemám pocit, že by ich ľudia poctivo dodržiavali. Už teraz je zjavné, aký je a bude vývoj pandémie napríklad v Dánsku, a aký bude u nás. Ale, ako sa hovorí – kto chce kam, pomôžme mu tam. Zrejme si to musíme nejakým spôsobom vytrpieť so všetkými dôsledkami.

Ako vidíte tohtoročné Dušičky a Vianoce na Slovensku?

Nie som prognostik a ani nerobím modely. Na jednej strane máme zaočkovanú časť obyvateľstva, no na druhej strane, máme nové varianty. Či to bude tak, ako pred rokom, neviem povedať, ale nebol by som prekvapený.

Počul som už aj názory, že za pár týždňov to budeme mať za sebou, no ani najlepší modelári nevedia, aká je prevalencia imunity, pretože nevieme, koľko ľudí sa v skutočnosti infikovalo. Poznáme len dáta testovaných a infikovaných, no pokiaľ sa neurobí reprezentatívna štúdia, ktorá by sledovala protilátky celej populácie, respektíve reprezentatívnej vzorky, nebudeme vedieť, akú máme takzvanú populačnú imunitu. Od nej závisí veľa, napríklad aj to, ako sa situácia bude vyvíjať.

Peter Celec Peter Celec HN/ADAM SUCHÁNEK

Bude sa reprezentatívna štúdia v najbližšom období vôbec realizovať?

Myslím si, že už sa na nej pracuje, no my sme o nej hovorili v zime. Je to podobné, akoby horel dom a hasiči by prišli až o pol roka. To sú veci, na ktoré sa musia nájsť peniaze okamžite. Zatiaľ čo plošné testovanie sa dokázalo zrealizovať v priebehu približne týždňa, štúdia, ktorá je jednoduchšia a oveľa zmysluplnejšia, musí počkať. 

Ako vieme, testovanie nás nezachránilo, no popravde, ani sledovanie výskytu protilátok pandémiu nevyrieši. Máme však nástroj - vakcínu, a treba „hasiť“. 

Čoraz častejšie sa hovorí o experimentálnom perorálnom lieku proti ochoreniu covid-19 s názvom molnupiravir od americkej farmaceutickej spoločnosti Merck & Co. Vidíte v ňom nádej?

Určite to je dôležitý nástroj, ale v žiadnom prípade nemôže byť rovnako účinný ako vakcína. Ak si niekto myslí, že je to alternatíva - buď sa dám zaočkovať, alebo dostanem tento liek, je to nezmysel. Zatiaľ čo vakcína má 90+ percentnú účinnosť, budeme radi, ak liek bude mať 30 až 50 percentnú. 

Covid ako taký je dominantne o odpovedi imunitného systému. Akékoľvek antivirotikum bráni rozmnožovaniu vírusu, čo znamená, že ho treba aplikovať predtým, než máte symptómy. Ak by sme ho všetci brali každý deň preventívne, asi by to pomohlo, ale to nie je absolútne reálne.

Je možné, že koronavírus budeme čoskoro vnímať ako chrípku?

Je evidentné, že to tak bude. Koronavírus sa už stáva endemickým. Bude kolovať, vždy si nájde nejakú populáciu, ktorá ho bude prenášať, no neviem, akú má kapacitu meniť sa a mutovať. Myslím si, že už dosiahol určité limity, no necháme sa prekvapiť. Určite tu bude, no bude menej tých, ktorí budú mať ťažký priebeh.

Ako rýchlo vo všeobecnosti mutuje koronavírus a ako je to v našich podmienkach, keď máme pomerne nízku zaočkovanosť v porovnaní s inými krajinami?

V porovnaní s chrípkou nemutuje skoro vôbec. Rýchlosť mutovania je veľmi malá, ale príležitosti, ktoré má, sú obrovské, a preto dochádza k tvorbe nových variantov. Z globálneho hľadiska je problémom napríklad Afrika a všetky časti sveta, kde množstvo ľudí nemá imunitu voči koronavírusu. Tam má veľký priestor na to, aby sa množil.

​​Svetová zdravotnícka organizácia vyzývala už v septembri na pozastavenie očkovania treťou dávkou vakcíny do konca roka, pretože prístup k vakcinácii potrebujú aj chudobnejšie krajiny sveta. Slovensko len prednedávnom spustilo očkovanie treťou dávkou, bolo to správne rozhodnutie? 

Z medicínskeho hľadiska je jasné, že tretia dávka je skvelá a prudko zvyšuje protilátkovú odpoveď. Z globálneho hľadiska je ale jasné, že oveľa väčší význam má prvá a druhá dávka. Otázka však je, či sme pripravení poslať všetky zvyšné dávky do Afriky, to nie je medicínska otázka.

S docentom Hodosym sme robili malú štúdiu. Vakcína vás chráni pred ťažkým priebehom, no len na určitý čas zabezpečí, že sa protilátky vyskytujú aj v slinách. Tie, ktoré máte v ústach a na slizniciach, nechránia len vás pred ťažkých priebehom, ale pravdepodobne aj pred akoukoľvek infekciou a hlavne predtým, aby ste infikovali ďalších. Táto ochrana trvá len obmedzený čas, tretia dávka ju opätovne indukuje.

Ako dlho sa protilátky udržia v slinách?

Protilátky v slinách sme sledovali u zdravotníkov. Po druhej dávke vakcíny, s odstupom pár týždňov, bola pozitivita cez 90 percent. Boli sme z toho nadšení. Keď sme však robili opakové odbery po pol roku, pozitivita bola na úrovni 40 percent.

Samozrejme, všetci mali protilátky v krvi, teda sú chránení proti ťažkému priebehu, ale viac ako polovica nemala po pol roku slizničnú protilátkovú imunitu. Sme v ďalšej vlne pandémie a je na zváženie, či napríklad zdravotníci v nemocniciach by nemali urýchlene dostať tretiu dávku.

Pozrime sa ešte na samotnú vedu. Sú na Slovensku vhodné podmienky pre vedcov?

Na Slovensku sa dá robiť fantastická veda, snažíme sa robiť všetko, čo je v našich možnostiach, ale keď bývalý premiér verejne nadáva vedcom... Niekedy to nie je ani tak o peniazoch, ako o symboloch. Človek, ktorý nebol schopný napísať vlastnú diplomovú prácu, si dovolí verejne atakovať vedca? Veď to je neuveriteľné. Neviem si predstaviť, že by to urobila napríklad Angela Merkel.

Ste jedným z mála odborníkov, ktorí sa vrátili naspäť na Slovensko. Čo by sa podľa vás muselo u nás zmeniť, aby si tí, ktorí pôsobia v zahraničí, povedali, že sa im oplatí vrátiť sa na Slovensko, prípadne aby sme prilákali zahraničných vedcov?

Vieme to asi všetci. Musia vidieť, že štát a ľudia tu chcú mladých a talentovaných vedcov, že tu majú priestor a podporu. Ale kto to má zabezpečiť? Politici – antivaxeri? Politici – plagiátori? Veď od nich to nemôžeme ani očakávať. Snažíme sa to robiť aspoň my sami. 

Musíme robiť všetko preto, aby sme podporovali kvalitu, prezentáciu mladých v médiách, dôležité sú aj granty či lákanie zahraničných vedcov na Slovensko. Poznám aj na Harvarde vedcov, ktorí radi prídu realizovať svoj výskum aj na Slovensko, no musia mať príležitosť tu pracovať a dobré podmienky realizovať svoj výskum.

Vás neláka vrátiť sa do zahraničia?

Samozrejme, že láka, ale nedá mi to. Mám pocit, že je to výzva, aby sme to na Slovensku zmenili. Na to však potrebujeme aj vhodnú spoločenskú klímu. Stovky miliónov na plošné testovanie, osem miliónov na covid vedu - niečo bude treba zmeniť. 

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/rozhovory, menuAlias = rozhovory, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
24. apríl 2024 09:08