Nové štúdie publikované v časopise Nature teraz naznačujú, že toto puto môže byť oveľa staršie, než sa doteraz predpokladalo. Objav najstaršej známej psej DNA totiž posúva vznik tohto vzťahu hlboko do minulosti: až takmer 16-tisíc rokov dozadu, informuje portál ScienceAlert.
Stopa vedie do dnešného Turecka
Vedci našli najstaršiu doteraz známu psiu DNA v úlomku lebky, ktorý pochádza z lokality Pınarbaşı na území dnešného Turecka. Podľa výskumníkov patrila mladej sučke, ktorá žila približne pred 15 800 rokmi. V tom čase zrejme ešte nevyzerala ako pes, akého poznáme dnes, pripomínala skôr menšieho vlka, uviedol spoluautor štúdie Laurent Frantz z Univerzity Ludwiga Maxmiliána v Mnichove.
Vedci predpokladajú, že psy vznikli z vlkov, no presne určiť moment, keď sa ich cesty začali oddeľovať, je mimoriadne ťažké. Staré kosti psov a vlkov sa totiž od seba rozlišujú len veľmi ťažko. Práve genetika tak dnes ponúka odpovede, ku ktorým sa archeológia sama často nedostane.
Psy boli pri ľuďoch oveľa skôr, než sme si mysleli
Ešte donedávna pochádzala najstaršia známa psia DNA z obdobia spred 10 900 rokov. Nový objav teda posúva tento časový rámec omnoho hlbšie do minulosti. A nejde o jediný dôležitý nález.
Vedci totiž objavili aj genetické stopy po psoch na juhozápade Anglicka, staré približne 14 300 rokov: to naznačuje, že psy boli v Európe oveľa skôr, než sa predpokladalo.
Nikto dnes nevie s istotou povedať, akú úlohu psy v živote pravekých ľudí presne zohrávali. Mohli pomáhať pri love, mohli slúžiť ako ochrana, možno boli už vtedy cennými spoločníkmi... Isté je to, že ak ich ľudia kŕmili, museli pre nich mať veľký význam. V drsných podmienkach poslednej doby ľadovej si totiž nikto nemohol dovoliť živiť zviera len tak bez dôvodu.
Vedci navyše narazili aj na ďalší detail, ktorý naznačuje blízkosť medzi ľuďmi a psami: v lokalite Pınarbaşı našli šteniatka pochované nad ľudskými hrobmi. Takýto nález tiež naznačuje, že vzťah medzi človekom a psom už vtedy presahoval čisto praktické využitie.
Druhá štúdia ukázala, ako sa psy šírili Európou
Popri tomto objave vyšla aj ďalšia štúdia, v ktorej vedci porovnali genómy viac než dvesto pozostatkov psov a vlkov z celej Európy. Vďaka tomu sa im podarilo lepšie zmapovať, ako sa psy na kontinente vyvíjali a šírili.
Zaujímavé je, že približne pred 10-tisíc rokmi prišla do Európy veľká vlna farmárov z juhozápadnej Ázie. Táto migrácia výrazne premiešala ľudské populácie; u psov sa však rovnaký scenár podľa všetkého neodohral.
To naznačuje, že ľudia, ktorí v Európe žili ešte pred príchodom už psy mali. A keď prišli noví obyvatelia, nepriviedli si nutne vlastné zvieratá, ale prijali psy, ktoré tu už boli, uviedol Pontus Skoglund, spoluautor štúdie.
Nové objavy posúvajú naše poznanie dopredu, odpoveď na otázku, kde presne a ako sa zo vlka stal pes, stále nemáme úplnú. Vedci hovoria o akejsi genetickej priepasti medzi psami a vlkmi, ktorú sa zatiaľ nepodarilo úplne preklenúť...
