Nález čakal na archeológa Juana Manuela Romána v španielskom meste Carmona, hrobku odhalila rekonštrukcia bazénu. „Objavila sa diera, do ktorej som prestrčil hlavu,“ popísal Román pre portál The Times. Potom sa do otvoru zvládol dostať celý. „To, čo som videl, bola rímska hrobka. Prekvapilo ma, že je nedotknutá.“
Okrem jantáru a kostí našiel vo výklenku v stene tiež ampulku z kremeňského skla, taká bola podľa portálu Art Net v starom Ríme luxusným, drahocenným predmetom. Vnútri fľaštičky zostali zvyšky látky, prečkali aj vďaka nezvyčajnej, ojedinelej nepriepustnej zátke z dolomitu. A samozrejme, vďaka neporušenosti hrobky, ktorá ju zachovala v úplnej tme. Vedci tak mohli preskúmať, ako starý Rím voňal, píše sa na portáli iDnes.
Podľa vedomostí autorov štúdie o parfume je to pritom prvýkrát, kedy veda mohla starorímsky parfum analyzovať. Archeológia má k dispozícii množstvo fľaštičiek a iných kozmetických nádov, možnosť preskúmať ich obsah ale doposiaľ nemala, substancie sa nezachovali.
Parfum, ktorý prešiel dlhú cestu
Carmonský parfum skúšku času prečkal, jeho obsah vyjavila štúdia, ktorú jej autorský tím vydal v magazíne Heritage. Parfum stavil na vôňu pačule, hovorí magazín Smithsonian. Autori štúdie dodávajú, že ich skúmanie vlastne potvrdilo popisy klasických starorímskych diel, ako sú napríklad texty Plinia staršieho. Podľa nich zahŕňali parfumy dve odlišné zložky, éterický olej a tuk, v prípade carmonského parfumu bol rastlinný.
Vonnú zložku predstavoval olej zo suchých listov pačule, rastliny, ktorá pochádzala z tropických oblastí indického subkontinentu. Do Carmony, v starorímskej dobe sa nazývala Baetica, v rímskej provincii Hispánia, musela putovať dlhú a zložitú cestu.
Autorský tím dodáva, že parfumy starí Rimania nepoužívali len v bežnom, všednom živote. Slúžili k slávnostným príležitostiam, ako boli pohreby. Používali sa tiež na balzamovanie a potieranie zosnulých, ampulky s ôňami sa ukladali do hrobiek vedľa pozostatkov, ako tomu bolo aj v tej carmonskej.
Štúdia tiež pripomína, že ľudia podľa doterajších vedeckých poznatkov začali parfumy používať pred päťtisíc rokmi, prvýkrát sa mali objaviť v starej egyptskej civilizácii. Podľa vtedajšej spoločnosti pochádzali od boha slnka Ra. Voňaviek si vysoko cenili aj čínske a perzské spoločnosti. Rímska spoločnosť sa s nimi zoznámila vďaka bojom a dobytí východnej časti stredomorskej oblasti a vojne proti vládcovi seleukovskej ríše Antiochovi III. Podľa lekárnika, lekára a biológa Dioscorida ich rímski výrobcovia stavili na oleje skôr než na alkohol, získavali ich najčastejšie z olív, sezamu a mandlí.
Podľa spoluautora štúdie José Rafaela Ruize Arreboly sa zistenia teraz chopia výskumnícke skupiny, ktoré sa snažia staroveké parfumy rekonštruovať. Sú súčasťou úsilia o multidimenzionálny pohľad na dejiny, usilujú o sprístupnenie napríklad zvukov a vôní minulých storočí.
Pre portál Science News ale Arrebola zdôraznil, že po pačuli rozhodne nevoňal celý starý Rím. „Parfumy boli vtedy vyhradené len pre vysokú spoločnosť,“ pripomenul.
