Ktoré „babské rady“ skutočne fungujú a čo je len zakorenený mýtus? Kde sa končí placebo a začína medicína? O tom sa rozprávala Karolína Lišková z portálu iDnes s praktickým lekárom Tomášom Kaštovským, ktorý je populárny aj na sociálnych sieťach.
Ako vyzeral váš dnešný deň v ambulancii?
Bol to pomerne bežný deň praktického lekára. Riešil som nejaké prechladnutia, jednu angínu… aj pacienta, ktorého som včera posielal na chirurgiu kvôli bolestiam brucha. Našťastie ho nemuseli operovať. Vrátil sa s tým, že operácia nebola potrebná, išlo o gastritídu, zápal žalúdka. Mal som v ambulancii aj jednu pacientku s výraznejšou kožnou reakciou. Išlo o kontaktnú alergickú reakciu. Pani si oblečenie vyprala v novom pracom prášku, možno sa bielizeň zle vypláchala, a jej pokožka naň zareagovala. Aj také zdanlivé detaily môžu byť niekedy príčinou ťažkostí.
Veria vaši pacienti takzvaným „babským radám“? Prichádzajú s tým, že už doma tri dni pili čaj s medom, dávali si Priessnitzov obklad, lenže to nepomohlo, a tak idú za vami po radu, čo ďalej?
To je pomerne bežné. Nevidím na tom nič zlé. Práve naopak. Ak človek pri ľahkom prechladnutí skúsi osvedčené domáce postupy, je to v poriadku. Všetko, čo robíme pre svoje zdravie, je pozitívne a dobré. Teplý čaj s medom, pokojový režim alebo bylinné prípravky môžu pri miernych ťažkostiach skutočne uľaviť. Sú však situácie, keď už domáca liečba nestačí. Asi je každému jasné, že pri bakteriálnej angíne spôsobenej streptokokom „babské rady“ problém nevyriešia a že je na mieste odborná liečba a antibiotiká.
Poďme si prejsť niektoré ľudové recepty. Čo napríklad cibuľový sirup na kašeľ, môže pomôcť?
Pri ľahkom kašli? Prečo nie. Pôsobí mierne antisepticky a môže podporiť vykašliavanie. Osobne by som si ho asi nepripravoval, ale ako podporný prostriedok pri prechladnutí dáva zmysel.
A čo cesnak ako „prírodné antibiotikum“?
Cesnak skutočne obsahuje látky s antibakteriálnym a dezinfekčným účinkom, takže určitý efekt mať môže. Označovať ho však za plnohodnotné prírodné antibiotikum je prehnané. Proti cielene nasadenej antibiotickej liečbe je to veľmi slabý súper. To však neznamená, že by cesnak nemal mať svoje miesto v jedálničku. Naopak, môže podporiť imunitu aj celkové zdravie. Len treba mať realistické očakávania.
Má zmysel „vypotiť“ chorobu pod perinou?
Pokojne, ak to niekomu vyhovuje. Zvýšená telesná teplota je prirodzenou súčasťou obrannej reakcie organizmu. Telo si horúčkou pomáha v boji proti baktériám a vírusom. Vyššia teplota totiž obmedzuje ich rozmnožovanie. Preto tiež nie je nutné hneď znižovať hodnoty okolo 37,5 až 37,8 °C. Naopak, niekedy to môže byť skôr kontraproduktívne. Chorý by však mal počúvať svoje telo, dbať na dostatok tekutín a pokojový režim. Keď horúčka výrazne stúpa, trvá dlhšie alebo je sprevádzaná ďalšími závažnými príznakmi, je, samozrejme, na mieste situáciu konzultovať s lekárom.
Čo pohárik slivovice „na zahriatie“?
To je skôr mýtus. Alkohol síce krátkodobo rozširuje cievy, takže človek môže mať na chvíľu pocit tepla. V skutočnosti je to však skôr rituál a jeho efekt je subjektívny.
A čo horúci čaj s rumom a medom pri prechladnutí?
Teplý nápoj s medom môže pri prechladnutí určite uľaviť: zahreje, upokojí podráždené sliznice a dodá tekutiny. A pokiaľ ide o alkohol, jeho skutočný liečebný prínos je veľmi obmedzený. Väčšiu úlohu tu zohráva placebo efekt než reálny fyziologický účinok alkoholu.
Odporučili by ste bylinné čaje?
Rozhodne áno. Napríklad lipový čaj pôsobí protizápalovo a je vhodný pri prechladnutí, kašli a zvýšenej teplote. Harmančekový alebo medovkový čaj zas podporujú spánok, upokojujú nervový systém a pomáhajú telu prejsť do pokojového režimu. Zázvorový čaj prospieva tráveniu. Môže podporiť vyprázdňovanie žalúdka, zmierniť nadúvanie a pocity ťažoby po jedle. Levanduľa v kombinácii s medovkou má upokojujúci účinok a pomáha uvoľniť stres. Mätový čaj sa hodí pri podráždenom žalúdku, kŕčoch alebo pocite na vracanie, pretože uvoľňuje hladké svalstvo tráviaceho traktu.
V jednom príspevku na sociálnych sieťach odporúčate napríklad kefír.
Áno, je to najlepší nápoj na podporu črevného mikrobiómu, pretože obsahuje dôležité probiotické baktérie.
A odporúčate aj kokosovú vodu.
Tá zas môže pomôcť so zavodnením napríklad pri hnačke. Naopak, pri zápche môže pomôcť slivkový džús, pretože obsahuje sorbitol a vlákninu, takže má prirodzený preháňavý účinok.
Ako je to s kolou pri hnačkových ochoreniach? To je častá „babská rada“.
Kolu pri hnačke neodporúčam. Obsahuje veľa cukru, ktorý môže hnačku zhoršiť, a kofeín, ten zas mierne odvodňuje. Navyše nemá správny pomer elektrolytov. Na zavodnenie je oveľa lepší rehydratačný roztok, voda, slabý čaj alebo vývar.
A čo sušené čučoriedky? Tie môžu pomôcť pri ľahkej hnačke?
Áno, obsahujú totiž triesloviny, ktoré majú sťahujúci účinok na črevnú sliznicu a môžu hnačku mierne spomaliť. Fungujú skôr pri ľahších ťažkostiach. Pri výraznej hnačke je dôležitejšia rehydratácia.
Na čo si dať všeobecne pri tekutinách pozor?
Určite by som odporučil sledovať si, čo človek pije. Na trhu je veľké množstvo nápojov, ktoré obsahujú obrovské množstvo cukru, a je jedno, o akú značku ide. Tieto nápoje predstavujú výrazný kalorický príjem, čo je zásadný problém. Sladené nápoje zaťažujú pankreas, ich pravidelná konzumácia zvyšuje riziko vzniku cukrovky 2. typu a veľmi ľahko vedie k nárastu hmotnosti. Liter sladkého nápoja denne vám za týždeň pridá dve kilá navyše, ani neviete ako. Zároveň tým zaťažujete celý organizmus. Mozog si na sladkú chuť rýchlo zvyká, vyplavuje viac stresového hormónu kortizolu a spúšťa sa celý rad ďalších metabolických procesov. Preto je oveľa rozumnejšie dopriať si raz či dvakrát týždenne sladký koláčik než priebežne popíjať sladené nápoje. Tak totiž nevedome prijímate obrovskú dávku energie, čo by som rozhodne neodporúčal.
Vráťme sa ale k častým ľudovým poverám. Zlepší mrkva zrak?
To je známa „babská rada“. Mrkva obsahuje beta-karotén, z ktorého si telo vytvára vitamín A, dôležitý pre zrak. Lenže samotná mrkva naše videnie zázračne nezlepší. Vitamín A je rozpustný v tukoch, takže bez určitého množstva tuku sa z mrkvy dobre nevstrebe. Zmysel teda má ako súčasť vyváženej stravy.
A čo špenát? Je naozaj plný železa?
Dlho sa tradovalo, že špenát obsahuje obrovské množstvo železa, no neskôr sa ukázalo, že pôvodný údaj bol nadhodnotený. Počas výskumu vraj došlo k chybe v desatinnej čiarke. Železo v špenáte síce je, ale podstatne menej, než sa hovorilo. To však neznamená, že by špenát nebol zdravý. Ako listová zelenina obsahuje rad prospešných látok, napríklad foláty, ktoré sú dôležité pre krvotvorbu, takže má mať na našom tanieri svoje miesto.
Poďme k včelám. Môžu popri mede pomôcť pri virózach napríklad aj materská kašička alebo propolis?
Môžu mať určitý podporný efekt. Pri väčšine týchto prírodných prípravkov však nemáme jednoznačné a silné vedecké dôkazy, ktoré by presne opisovali ich účinnosť pri liečbe. Aj preto sa zaraďujú skôr medzi tradičné alebo ľudové prostriedky. Na druhej strane nemožno podceňovať práve placebo efekt, ktorý je reálnou a významnou súčasťou liečebného procesu. Ak človek verí svojej osvedčenej receptúre a má pocit, že pre seba aktívne niečo robí, často to prispeje aj k psychickému upokojeniu, čo hrá v procese uzdravovania dôležitú úlohu.
Okrem iného ste na sociálnych sieťach hovorili o zázvore a mede na podporu imunity. Naozaj to funguje?
Áno, môže to fungovať. Med má prirodzené antibakteriálne vlastnosti a dokáže upokojiť podráždené sliznice. Zázvor zas pôsobí protizápalovo, napomáha prekrveniu a môže prispieť k lepšej obranyschopnosti organizmu. Nejde, samozrejme, o zázračný liek, ale ako podporný prostriedok pri prechladnutí alebo v období zvýšenej záťaže majú med aj zázvor svoje opodstatnenie.
A čo kloktanie šalvie alebo žuvanie klinčeka?
Šalvia má protizápalové a mierne antiseptické účinky, takže pri bolesti hrdla alebo podráždenej sliznici môže skutočne uľaviť. Čo sa týka žuvania klinčeka, určitý efekt mať môže, napríklad pri bolesti hrdla alebo bolesti ďasien, ale priznám sa, bližšie som to neskúmal.
Na jeseň ste svojim sledovateľom odporúčali vývar, fermentovanú zeleninu, potraviny bohaté na zinok, napríklad tekvicové semienka a bylinkové čaje. Čo by mal človek zaradiť na jar, aby urobil niečo dobré pre svoju imunitu?
Úplne to isté. Napríklad fermentované produkty, ako je kyslá kapusta alebo kimchi, môžu podporiť črevný mikrobióm, ktorý zohráva zásadnú úlohu v imunite. Veď už naše staré mamy dobre vedeli, prečo jedli na jeseň, v zime a na jar kyslú kapustu. Vývar má svoje miesto hlavne v chladnejších mesiacoch, keď zahrieva a podporuje regeneráciu. Na jar zas dáva zmysel začať zaraďovať viac čerstvých surovín, napríklad rôzne zelené klíčky, mladú cibuľku, pažítku, šaláty a podobne.
Stále sú veľmi populárne rôzne jarné očisty a detoxikácie. Tie by ste odporučili?
Z veľkej časti ide o trend. Ľudské telo má vlastné, veľmi účinné detoxikačné mechanizmy, predovšetkým pečeň a obličky. Ak fungujú správne, organizmus si s bežnou „očistou“ poradí sám. Určitý efekt to môže mať v tom, že sa človek zamyslí nad svojím stravovaním, pitným režimom a celkovým životným štýlom. V tomto zmysle môžu byť takzvané detoxikácie prínosné ako reštart alebo impulz na zmenu návykov. Určite by som ich však nepreceňoval ako zázračné riešenie.
Čaj z čerstvej žihľavy – áno alebo nie?
Žihľava obsahuje rad prospešných látok a môže mať mierne močopudný účinok a podporiť metabolizmus. V rozumnej miere to dáva zmysel. Čo by som však neodporúčal, sú radikálne „detoxy“, keď človek niekoľko dní pije len žihľavový čaj a úplne vynechá bežnú stravu. Takýto prístup nemusí vyhovovať každému a niekomu môže dokonca uškodiť. Najmä pre pacientov s cukrovkou, vysokým krvným tlakom alebo inými chronickými ochoreniami môžu byť tieto prudké zmeny jedálnička rizikové.
Ako je to s rôznymi prírodnými šťavami, napríklad brezovou šťavou alebo šťavou zo zeleru?
Vo všeobecnosti proti nim nič nemám. Sú dobrým doplnením pitného režimu a zároveň zdrojom niektorých minerálov a vitamínov. Napríklad zelerová šťava prispieva k hydratácii a doplneniu draslíka. Ak sú tieto šťavy súčasťou vyváženého jedálnička, môžu byť prínosné. Nemali by však nahrádzať jedlo ani slúžiť ako radikálna „očista“.
Nedávno ste spomínali paradajky v súvislosti s prevenciou rakoviny prostaty. To znie zaujímavo.
Áno, nejde však o žiadny „zázračný liek“. Skôr som chcel pripomenúť, že niektoré potraviny obsahujú látky, ktoré môžu mať ochranný efekt. V prípade paradajok ide napríklad o lykopén. To je antioxidant, ktorý sa spája s pozitívnym vplyvom na zdravie prostaty. Niektoré štúdie naznačujú možnú súvislosť medzi vyšším príjmom paradajok a nižším rizikom alebo menej agresívnym priebehom rakoviny prostaty. Netvrdím, že paradajky zabránia vzniku rakoviny, ale chcel som motivovať ľudí k zamysleniu nad tým, čo jedia. Paradajka nie je len „obyčajná zelenina“, môže dlhodobo prispievať k lepšiemu zdraviu.
Môžu k lepšiemu zdraviu prispieť aj vajcia, respektíve vaječný žĺtok? Ten obsahuje cholín, čo je dôležitá živina, ktorá sa často zaraďuje k vitamínom skupiny B. Je dôležitá pre našu pamäť, sústredenie a tiež pre zdravie pečene.
Vajcia si vo všeobecnosti prechádzajú obdobiami vzostupu a pádu. Vždy sa zomkne nejaká časť odborníkov, ktorí zdôrazňujú, že bez nich to nejde. Poukazujú na to, že napriek vyššiemu obsahu cholesterolu môžu byť veľmi prínosnou súčasťou jedálnička. Následne sa zas ozvú iní, ktorí upozorňujú predovšetkým na cholesterol a odporúčajú konzumáciu žĺtkov obmedziť. Vajcia v rebríčku obľúbenosti klesajú a stúpajú podľa toho, aké sú trendy. Pravda býva ako zvyčajne niekde uprostred. Vajcia sú nutrične kvalitnou potravinou a primerané množstvo môže byť prospešné. Keď však budete jesť napríklad desať vajec denne, dostanete kôrnatenie tepien do piatich rokov a veľmi si nepomôžete.
Aké najčastejšie chyby robíme pri samoliečbe bežných ochorení a viróz?
Nedávame telu dostatok času na regeneráciu. Keď nás trápi viróza, po troch alebo štyroch dňoch sa zvyčajne začneme cítiť lepšie a mnohí z nás sa okamžite vracajú do bežného pracovného procesu. A v práci sa vás už nikto nepýta, či ste boli chorí, už ste znovu v tempe a bežíte naplno. Lenže organizmus potrebuje pokoj nielen počas akútnej fázy, ale aj po nej. Regeneračné procesy pokračujú aj vo chvíli, keď už subjektívne pociťujeme zlepšenie. Nie nadarmo sa hovorí, že „liečená nádcha trvá sedem dní a neliečená týždeň“. Telo si s bežnou virózou väčšinou poradí samo prostredníctvom vlastných obranných mechanizmov, ale potrebuje na to čas a energiu. Keď návrat uponáhľame, často sa stáva, že o týždeň či dva nás prepadne niečo iné a ochorieme znova. Je to tým, že sme to nedoliečili. Organizmus nebol úplne zotavený, a je preto náchylnejší na ďalšiu infekciu.
Nad signálmi, ktoré nám vysiela naše telo, často len mávneme rukou alebo ich bagatelizujeme. Kedy ich začať brať vážne?
Vždy je dôležité spozornieť vo chvíli, keď sa s telom začne diať niečo nezvyčajné. Či už ide o novovzniknutú kožnú zmenu alebo nejakú reakciu, zhoršené dýchanie, zväčšenú lymfatickú uzlinu alebo akýkoľvek iný príznak, ktorý vybočuje z vášho bežného stavu.
Dnes je moderné poradiť sa s umelou inteligenciou. Čo na to hovoríte?
To samo osebe nemusí byť zlé. Ja však odporúčam poradiť sa s nejakým živým kolegom – praktickým lekárom. Jeho úloha spočíva práve v diferenciálnej diagnostike, keď na základe príznakov dokáže postupne zúžiť okruh možností a nastaviť ďalší vyšetrovací postup tak, aby sa od širokých úvah dospelo ku konkrétnemu a realistickému záveru. Vo väčšine prípadov sa napokon ukáže, že ide o bežné, menej závažné ochorenie. Internet vás zbytočne vystraší. Má tendenciu ponúkať tie najzávažnejšie možné scenáre. Človek potom ľahko nadobudne dojem, že ide o niečo fatálne, napríklad o rakovinu. Je lepšie chodiť na pravidelné preventívne prehliadky. Lekár vás vďaka nim dlhodobo pozná, má k dispozícii vašu anamnézu a môže porovnať aktuálny stav s predchádzajúcimi výsledkami.
Aké to je, byť lekárom influencerom?
Stále som predovšetkým lekár, teda viac doktor než influencer. Ale priznávam, že odozva na sociálnych sieťach ma milo prekvapila. Je zrejmé, že ľudia sa o svoje zdravie skutočne zaujímajú, či už ide o výživové doplnky, lekárske rady alebo rôzne aktuálne trendy. A je fajn, že komunikácia nie je jednostranná. Ľudia sa ma pýtajú, diskutujú a niekedy so mnou aj nesúhlasia. A to je v poriadku. Nemám patent na rozum a netvrdím, že mám vždy a vo všetkom stopercentnú pravdu. Svoje rady sa snažím odovzdávať podľa najlepšieho vedomia a svedomia, ale je prirodzené, že pri niektorých témach, napríklad pri konzumácii vajec, existujú rôzne názory. Podstatné pre mňa je, že záujem o zdravie rastie a že ľudia chcú aktívne hľadať informácie a premýšľať o tom, ako sa o seba lepšie starať.
Čo by malo tvoriť základ nášho zdravia? A aké výživové doplnky by ste prípadne odporučili?
Základ zdravia si môžeme predstaviť ako pyramídu. Tú tvoria tri piliere: kvalitná strava, dostatok spánku a primeraný pohyb. Bez nich nemá zmysel riešiť detaily. Pokiaľ ide o stravu, princíp je pomerne jednoduchý. Ak chceme napríklad schudnúť a zdravo jesť, vždy je lepšie byť v takzvanom kalorickom deficite. Telo spotrebuje viac energie, než koľko získa z jedla, a tým pádom začne čerpať zásoby, najčastejšie tuk. Potom nastupuje ďalšia vrstva, a to správne rozloženie makroživín, teda vyvážený pomer bielkovín, sacharidov a tukov. Nasleduje dostatok vlákniny, zeleniny a ovocia. Až potom sa dostávame k mikronutrientom a špecifickým doplnkom, ako sú omega-3 mastné kyseliny, vitamín D, zinok, kreatín, prípadne ďalšie látky.
A tu platí, že ak nemáte pyramídu pevne postavenú zdola a nie je pevne vybudovaný základ celej stavby, ďalšie poschodie len ťažko postavíte. Žiadne doplnky vám plne nenahradia nedostatky v základnej výžive. Napríklad keď dlhodobo prijímate len zlomok potrebného množstva bielkovín, môžete užívať rôzne vitamíny, ale telu budú stále chýbať základné stavebné látky. Doplnky môžu byť užitočné, ale až ako nadstavba dobre nastaveného životného štýlu.
Spomenuli ste kreatín. V poslednom čase sa ukazuje, že môže mať pozitívny dosah nielen pre športovcov kvôli rastu a udržaniu svalovej hmoty. Nutričný terapeut Miloslav Šindelář v rozhovore pre týždenník TÉMA povedal, že môže prispievať aj k zlepšeniu kognitívnych funkcií, teda zlepšiť naše mentálne nastavenie, ďalej aj k odolnosti voči stresu a k lepšej regenerácii. Tvrdil: „Ukazuje sa napríklad, že môže znižovať riziko duševných ochorení. Dokonca ľudia, ktorí berú lieky na depresiu a k tomu kreatín, majú lepší efekt liečby. Ďalej kreatín pomáha lepšie zvládať spánkovú depriváciu. Keď v noci málo spíme a dáme si vyššiu dávku kreatínu, lepšie na ďalší deň fungujeme. Zlepší sa naša pozornosť, pracovná pamäť aj celková mentálna výkonnosť.“
Áno, kreatín hrá úlohu v bunkovej energetike, nielen vo svaloch, ale aj v mozgu. Po období, keď bol zatracovaný, má teraz zasa obdobie vzostupu. A áno, už nie je vnímaný len ako doplnok pre kulturistov. Hovorí sa o ňom v súvislosti s prevenciou Alzheimerovej choroby. Niektoré zdroje uvádzajú, že môže zlepšovať pamäť, pozornosť a rýchlosť spracovania informácií. Má teda význam aj pre seniorov.
O aké zdravé trendy sa vaši pacienti v poslednom čase najčastejšie zaujímajú?
Veľmi často sa na mňa obracajú s problémami súvisiacimi so spánkom. To je dnes mimoriadne aktuálna téma, čo súvisí so zvýšenou mierou stresu a celkovou hektickosťou súčasného života. Prichádzajú s rôznymi formami nespavosti, narušeným spánkovým režimom alebo so spánkovou depriváciou.
Čo im radíte?
Zdravý základ. Návrat k jednoduchým, ale dôsledne dodržiavaným návykom. Odporúčam nastaviť si pravidelný režim: chodiť spať a vstávať v rovnakom čase. Telo má rado poriadok a pravidelnosť, najmä pokiaľ ide o cirkadiánny rytmus. Zhruba hodinu až hodinu a pol pred spaním začať postupne „vypínať“. Obmedziť pracovné povinnosti, prestať sa stresovať, neriešiť náročné témy, nepozerať do mobilu ani počítača, stlmiť svetlá. Mnohí ľudia používajú napríklad červené okuliare, ktoré blokujú väčšinu modrého spektra. Modré svetlo totiž brzdí tvorbu melatonínu, čo je hormón riadiaci náš spánkový rytmus. (Melatonín reguluje nielen spánkový cyklus, ale aj cirkadiánny rytmus, teda vnútorné hodiny organizmu. Jeho tvorba sa v mozgu zvyšuje po zotmení, čo telu signalizuje čas na odpočinok, pozn. red.)
Zmyslom je telo navnadiť a dať mu signál, že deň sa končí, a umožniť mu prirodzene prejsť do pokojového režimu. V dnešnej dobe to znie možno trošku idealisticky, ale práve toto postupné upokojenie býva veľmi účinné. Nie vždy to samo osebe stačí, ale je to základ, na ktorom sa dá stavať ďalej. V niektorých prípadoch môžu pomôcť aj určité potraviny alebo výživové doplnky podporujúce tvorbu melatonínu, napríklad kiwi.
Naozaj kiwi?
Áno, obsahuje totiž látky, ktoré môžu prispieť k lepšej kvalite spánku. Keď si dáte dve kiwi pred spaním, môže to spánok podporiť, pretože toto ovocie obsahuje veľa melatonínu.
Nie je to zveličenie?
Do istej miery, samozrejme, áno. Na druhej strane treba podávať informácie so zveličením. Edukovať, ale nie nudne.
Čo rozhoduje o tom, či bude spánok kvalitný?
Mať tmu. Bez nej sa melatonín prirodzene netvorí. Ak do spálne preniká svetlo z ulice, je vhodné použiť zatemňovacie závesy. Keď nie sú k dispozícii, môže dobre poslúžiť maska na oči. Napríklad taká, akú poznáme z lietadiel. Ďalšia dôležitá vec je ukladať sa do pokojnej, vyvetranej a skôr chladnejšej miestnosti. Nadmerné teplo telu počas noci neprospieva. Môže viesť k poteniu, nepokoju a zbytočnej energetickej záťaži. Ak ruší hluk z okolia, napríklad od susedov či z výťahu, môžu pomôcť štuple do uší.
A čo kofeínové nápoje? Kedy je vhodné s nimi počas dňa prestať, aby nenarúšali spánok?
Ak chodíte spať približne medzi desiatou a jedenástou hodinou večer, odporúčam poslednú kávu najneskôr okolo štvrtej hodiny popoludní. To považujem za skutočné maximum. Pokiaľ ide o energetické nápoje, tie by som neodporúčal vôbec. Obsahujú vysoké množstvo cukru, veľké dávky kofeínu a často aj ďalšie stimulačné látky, ktoré výrazne zaťažujú nervový systém. Môžu viesť k prestimulovaniu organizmu a negatívne ovplyvňovať nielen spánok.
Nedávno som počula rozhovor s majiteľom spoločnosti vyrábajúcej výživové doplnky, teda takzvané suplementy. Hovoril, že denne užíva až päťdesiat kapsúl. Nie je to prehnané?
V jeho pozícii je to, samozrejme, pochopiteľné, on to musí hovoriť. (smiech) Vo všeobecnosti však platí, že by to malo byť prísne individualizované podľa toho, čo konkrétne telo skutočne potrebuje. Existujú látky, ktoré môže byť ťažké získať v dostatočnom množstve aj pri kvalitnej strave. Typickým príkladom je vitamín D. V stredoeurópskych podmienkach máme počas veľkej časti roka nedostatok slnečného žiarenia, a preto býva jeho dopĺňanie v primeranej dávke opodstatnené. Podobne omega-3 mastné kyseliny. Ideálne by sme ich mali prijímať pravidelnou konzumáciou rýb, ale realita je často iná. A určite neurobíte chybu, keď si vezmete lipozomálny vitamín C (ide o efektívnejší, lepšie vstrebateľný variant než bežná tabletka, pozn. red.). Ale pozor, keď budete pomocou suplementov dodávať organizmu všetko, telo si na to do značnej miery zvykne. Mali by sme dopĺňať len to, čo naozaj potrebujeme.
Ako je to s horčíkom? Existuje veľa rôznych foriem. Ako sa v tom vyznať?
Horčík je dôležitý najmä pre správnu činnosť nervového systému, svalov a celkovú regeneráciu. Má zmysel ho dopĺňať pri intenzívnejšom pohybe, zvýšenom potení alebo pri dlhodobom strese. Ženy sú na jeho nedostatok náchylnejšie. Častejšie sa u nich objavujú nočné kŕče v nohách, ktoré môžu s nedostatkom horčíka súvisieť. Pre niekoho je vhodné jeho pravidelné, pre iného skôr nárazové užívanie. Najmä v obdobiach zvýšenej záťaže, ktorá je dnes u väčšiny z nás pomerne bežná. Jednotlivé formy magnézia sa líšia vstrebateľnosťou aj účinkom. Takzvaný bisglycinát býva spájaný skôr s upokojujúcim účinkom a podporou spánku. Kým malát môže viac podporiť energiu a vitalitu. Citrát sa často využíva na podporu trávenia. Samozrejme, nebral by som všetky typy magnézia počas dňa, určite by som to selektoval. Zmysluplnejšie je voliť cielene podľa aktuálnej potreby. Zároveň by som siahol po kapsulách od overených výrobcov s transparentným zložením a kontrolou kvality.
Čo by ste z doplnkov okrem vitamínu D a C odporučili práve na podporu imunity?
Na posilnenie organizmu pri boji s bežnými infekciami je výborná kombinácia selénu a zinku, ktorá výrazne pomáha imunitnému systému. Osobne túto kombináciu odporúčam najmä v období, keď sa objavia prvé príznaky prechladnutia – napríklad škriabanie v hrdle, nádcha alebo celková únava. Môže to podporiť prirodzené obranné mechanizmy tela. Keď doma začneme kýchať a sme prechladnutí, je to jedna z prvých vecí, ktoré rodine ordinujem.
Pre zdravie je dôležité hýbať sa. Na čo sa zamerať?
Na pravidelný pohyb. Ten však nenahradíte dvoma návštevami fitka týždenne. To nevyváži inak sedavý spôsob života. Ideálny pohyb je predovšetkým ten, ktorý človeka baví. Ak vás tešia loptové hry, hrajte ich. Ak radi chodíte, choďte. Niekto preferuje skupinové, iný individuálne športy. Dôležité je, aby sa z toho stal zvyk. Všeobecné odporúčanie znie zaradiť aspoň dvakrát až trikrát týždenne aktivitu, pri ktorej sa mierne zadýchate a spotíte, ideálne aspoň na 30 minút.
K tomu je vhodné pridať každodennú chôdzu. Osobne odporúčam 5–7 tisíc krokov denne. Pre niekoho je to málo, pre iného veľa, ale zodpovedá to približne trojštvrtehodinovej až hodinovej prechádzke. Pravidelná chôdza telu výrazne prospieva. Pohyb totiž nepodporuje len fyzické zdravie, ale aj psychiku. Vyplavujú sa pri ňom endorfíny, takzvané hormóny šťastia. A to je benefit, ktorý stojí za to.
Čo hovoríte na takzvané „pohybové desiaty“ počas pracovného dňa? Napríklad tridsať drepov po hodine sedenia?
Nie je to úplne moja šálka kávy. Nemyslím si, že by si každý človek musel po hodine či dvoch sedenia v práci dať sériu nejakých jednoduchých cvikov. Isté je, že ak niekto trávi v práci desať až štrnásť hodín denne vo vyššej manažérskej pozícii, môže mať krátke pretiahnutie alebo pár drepov každé dve hodiny svoj význam. Keď to niekomu vyhovuje a baví ho to, prečo nie. Osobne si myslím, že dôležitejšie je vyhradiť si na pohyb určitý čas. Ísť na prechádzku, vyvenčiť psíka, namiesto jazdy autom ísť pešo. Nemusíme všetci chodiť do fitness centra ani behať maratóny. Dôležitý je aj bežný každodenný pohyb. Prospešným trendom sú dnes napríklad trekingové palice. Práve tieto drobné, pravidelné aktivity v súčte urobia veľa.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
