Galén bol grécko-rímsky lekár a filozof. Pôsobil v druhom storočí a pracoval ako dvorný lekár syna Marka Aurélia Commoda. Medicínu začal študovať, keď mal 16 rokov. Vo svojich textoch sa primárne zaoberal prepojením mysle a tela, cvičením a stravou, ale aj definíciami zdravia a choroby. Niektoré jeho rady sa nedajú tak celkom považovať za správne, čo dokazuje napríklad tvrdenie, že chodenie do posilňovne spôsobuje, že človek je „nečinný, ospalý a pomalý v úsudku“. Avšak aj napriek tomu jeho texty obsahujú aj rady, ktoré sú užitočné. Novinárka vypracovala plán, aby overila, či jeho rady skutočne fungujú. Záver by pre samotného Galéna nebol pozitívny.
Skutočne fungujú?
V jednej kapitole radí, že na to, aby sa človek vyhol trápeniu, mal by praktizovať vďačnosť za to, čo má a vyhýbať sa porovnávaniu sa s inými. Novinárka Madeleine Aggeler na základe jeho odporúčaní vypracovala štvorbodový plán, aby otestovala, či jeho rady fungujú. Prvý krok, ktorý Galén navrhuje, je opýtať sa starších mužov, čo si myslia, že je na človekovi zlé. Nasleduje kondícia a tento krok Galén nazval ako „cvičenie s malou loptou.“ Informácie priniesol portál The Guardian.
„Nakoniec musím určiť svoju rovnováhu štyroch humorov – štyroch telesných tekutín, ktoré Galén považoval za kľúčové pre zdravie človeka a stravovať sa podľa svojej humorálnej rovnováhy,“ opisuje novinárka.
Aby si overila, či jeho rady uchopila správne, vyhľadala odbornú pomoc doktorky Katherine D. Van Schaik. „Myslím, že váš prístup je dobrý. Zahŕňa trojdielny prístup, ktorý sa zaoberá dušou, a tiež stravou a cvičením,“ vyjadrila sa k plánu doktorka. Okrem toho ale varuje, že to nie je formálne lekárske poradenstvo a plán je príliš doslovný. To znamená, že sa človek nemusí pýtať vyslovene len mužov, ale aj žien.
Doktorka Schaik ale upozorňuje, že keďže veľká časť Galénovho myslenia je založená najmä na presvedčeniach o ľudskej fyziológii, o ktorých sa v súčasnosti vie, že sú mylné (napríklad bod o štyroch humoroch), „lekárske úvahy, diagnostické kategórie, prognózy a terapeutické odporúčania závislé od týchto teórií sú v najlepšom prípade nerozumné a v najhoršom prípade nebezpečné.“ Doktorka ale dodáva, že sa snažila vybrať len také rady, „ktoré by moderný západný lekár mohol rozumne poskytnúť.“
Opýtaj sa starších, čo je s tebou zle
Galén tvrdí, že ak sa chceš stať lepším človekom, v prvom rade musíš zistiť, čo je v tebe zlé. „Kto sa chce stať skvelým a dobrým človekom, nech má na pamäti, že človek si nevyhnutne neuvedomuje mnohé vlastné chyby,“ píše. Aby sme tieto chyby dokázali vidieť a spoznať, Galén navrhuje, aby sme sa opýtali niekoho iného.
Praktizuj cvičenie s malou loptou
Galén veril, že cvičenie je nevyhnutnou súčasťou života a zdravia, ale nie všetky jeho formy. Neschvaľoval beh, pretože podľa jeho slov „má tendenciu zoštíhľovať stav tela a neposkytuje žiadny tréning odvahy“.
Ideálnym cvičením je podľa Galéna „cvičenie s malou loptou“. Túto činnosť opisuje ako „pohodlnú, dostupnú a komplexnú“ a okrem toho vraj aj „bystrí myseľ“. Problémom je, že grécko-rímsky lekár nikde neuviedol, ako sa cvik má vykonávať. Hovorí len, že sa hádže loptičkou a dodáva, že existuje „množstvo chvatov za krk a veľa zápasníckych chvatov“.
Novinárka sa preto zaujímala u doktorky Schaik, aby jej s tým poradila. „Je to zábavná hádanka. Nie sme si úplne istí, ako to vyzeralo a aké boli pravidlá.“ Vysvetľuje ale, že sa počas cvičenia zišlo viacero ľudí. Novinárka preto hovorí, že keďže sa jej nepodarilo nájsť veľkú skupinu ľudí, s priateľom používa tenisovú loptičku, ktorú si hádžu a zároveň sa snažia držať ju najďalej od dosahu. Predstav si to ako provokačnú hru, keď ti niekto drží predmet nad hlavou, zatiaľ čo ty sa snažíš predmet chytiť.
Rovnováha štyroch humorov
Je hlavným bodom Galénovej koncepcie zdravia. Ide o rovnováhu telesných tekutín. V tom čase sa to nazývalo ako štyri humory: krv, žltá žlč, čierna žlč a hlien. Humorizmus, ako sa tento princíp medicíny nazýval, predpokladal, že jedinečná zmes týchto tekutín je u každého človeka iná. A prevaha jednej či druhej tekutiny určuje, aký má človek temperament. A práve nerovnováha týchto tekutín môže podľa neho viesť k chorobám.
Knihovníčka Angela He načrtla typy temperamentov. Tí, ktorí mali nadbytok krvi, boli sangvinici. Majú veselú povahu a ružové tváre. Cholerici majú zase nadbytok žltej žlče, preto boli často prchkí. Tvoriví a depresívni ľudia známi ako melancholici mali zase podľa tejto teórie nadbytok čiernej žlče, pričom flegmatici mali byť leniví, keď mali nadbytok hlienu.
Strava podľa humorovej rovnováhy
Galén hovoril, že aj jedlo by sa podľa tejto starodávnej medicíny malo konzumovať. Verilo sa, že každá telesná tekutina má určité základné vlastnosti. Krv bola napríklad horúca a suchá, žltá žlč horúca a suchá. A podľa toho by si mali ľudia vyberať aj potraviny. Pri sangvinikovi, ktorý má nadbytok horúcej a vlhkej krvi, sa odporúča konzumovať studené a suché potraviny. „Možno budete chcieť pridať do svojho jedálnička veci ako huby, šošovicu a čaj,“ radila knihovníčka novinárke.
Pomáha to?
Ako povedala samotná novinárka, vďaka Galénovým radám sa necítila lepšie. Navyše, princíp humorizmu bol dávno vyvrátený, cvičenie s malou loptou bolo viac mätúce ako užitočné a rady starších mužov tiež nemusia byť úplne nápomocné.
Aj napriek tomu, doktorka Van Schaik hovorí, že si Galéna veľmi váži najmä pre jeho vzdelanie. Okrem toho, jeho písanie by mala lekárom slúžiť aspoň ako pripomienka toho, aby zmiernili svoje odborné znalosti s určitou dávkou pokory. „Galén si bol taký istý, že má pravdu, a pritom sa vo viacerých veciach mýlil. Je dôležité, aby sme my, dnešní lekári, neboli takí. Aby sme sa viac zamýšľali nad tým, čo robíme zle? Čo by sme mohli urobiť lepšie?“ hovorí.