Má rohy a pre niekoho možno vyzerá desivo.Screenshot Youtube/B.c. Begley/
StoryEditor

Lucifer medzi včelami? Táto záhadná čierna včela je evolučný unikát

Dominika Kuchynková16.03.2026., 10:00h

Na prvý pohľad možno pôsobí nenápadne, no keď sa na ňu vedci pozreli bližšie, bolo jasné, že ide o jeden z najbizarnejších klenotov hmyzej ríše.

Lajkuj Brainee.sk na

V skutočnosti však nejde o žiaden „diabolský“ hmyz, ale o fascinujúci príklad toho, aká odvážna a nevyspytateľná vie byť evolúcia, píše iMeteo.sk.

O druhu Leioproctus lucifer sa dlhé roky vedelo len veľmi málo. Objavoval sa skôr v zbierkach múzeí a v ojedinelých záznamoch než v detailne preskúmaných štúdiách. Aj preto dnes priťahuje takú pozornosť (je výnimočný a na prvý pohľad úplne iný než včely, na aké sme zvyknutí).

image

Medzi švábmi sa prejavuje kanibalizmus. Vedci odhalili bizarný dôvod

Domovom tejto nezvyčajnej včely je juhozápad Austrálie, čo je oblasť už sama o sebe známa mimoriadne bohatou pestrosťou prírody. Ukrývajú sa tu biotopy, v ktorých sa tento druh pravdepodobne vyvíjal celé generácie a prispôsobil sa veľmi osobitým okolnostiam.

Prečo práve „Lucifer“?

Najviac upútali práve samce. Na hlave majú malé (menej ako milimeter dlhé) chitínové výrastky, ktoré nápadne pripomínajú rohy, píše iMeteo. A práve tie stoja za menom, ktoré znie takmer až biblicky a v modernej kultúre si ho väčšina ľudí okamžite spojí s obrazom rohatého diabla (a zároveň vystihuje neprehliadnuteľný vzhľad tejto čiernej včely).

Tieto zvláštne výrastky zrejme nie sú len estetickou kuriozitou. Odborníci sa domnievajú, že vznikli vďaka „sexuálnemu výberu“, pri ktorom si samce v priebehu evolúcie vyvinú znaky, ktoré im pomáhajú uspieť v súboji o partnerku (a sú tak ich vstupenkou k reprodukčnej výhode). Vedci predpokladajú, že samce ich využívajú pri vzájomných konfliktoch alebo pri obrane priestoru, kde sa pohybujú samice. Medzi včelami je to pomerne zvláštna stratégia...

Na tomto mieste rozhoduje detail

Lucifer nežije hocikde. Je pravdepodobne úzko spájaný s piesočnatými pôdami, v ktorých si samice vytvárajú podzemné hniezda. Takéto prostredie je citlivé a veľmi svojské, čo znamená, že druh potrebuje presne tie podmienky, na aké je evolučne nastavený.

Práve tieto biotopy patria medzi zraniteľné (spolu s rašeliniskami, sladkovodnými či vysokohorskými biotopmi). Urbanizácia aj meniaca sa klíma môžu mať na populácie takýchto druhov výrazný dopad, pretože ak zmizne ich domov, zmiznú aj ony.

Aj takáto vzácna včela hrá dôležitú úlohu v ekosystéme, opeľovače totiž držia v chode množstvo prírodných procesov a bez nich by sa rovnováha v krajine začala rýchlo rúcať, upozorňuje portál.

Top rozhovor
menuLevel = 3, menuRoute = notsorry/news/veda, menuAlias = veda, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
04. jún 2026 20:24