Lekár z amerického Houstonu, Dr. Joseph Varon, prišiel s vážnym varovaním: hmyz mizne v rozsiahlych oblastiach sveta rýchlejšie, než si možno myslíme, upozorňuje portál Unilad. A hoci ho často vnímame len ako otravného spolubývajúceho planéty, v skutočnosti je jedným z jej najdôležitejších pilierov a hrá základnú úlohu v ekosystémoch (opeľuje rastliny, reguluje a kontroluje druhy škodcov, je primárny zdroj pre vtáky, obojživelníky, plazy j ryby...)
Podľa Dr. Varona platí v medicíne jednoduché pravidlo: keď je pacient zrazu príliš ticho, niečo nie je v poriadku. To isté dnes platí aj pre prírodu. Ticho v lesoch, na lúkach či v mestských parkoch nie je znakom harmónie, ale varovným signálom.
Celé skupiny drobného, bežného, a často aj „nepochopeného“ hmyzu (chrobáky, motýle, včely, komáre či mole) postupne miznú z krajiny. Nejde pritom o žiadnu nenápadnú, pomalú zmenu, ale o rýchly ústup, ktorý má priam globálny rozsah. Predstav si, že biomasa celého „strateného“ hmyzu je zrovnateľná s celkovou hmotnosťou všetkých komerčných lietadiel na celom svete, a to už predstavuje naozaj vážnu stratu, upozorňuje Dr. Varon pre Browntone Institute.
Čo by sa stalo, keby hmyz zmizol?
Stačí si predstaviť obchod bez čerstvého ovocia, zeleniny, orechov, strukovín a mnohých ďalších potravín, na ktoré sme zvyknutí a bez ktorých si nevieme predstaviť náš jedálniček. Áno, týka sa to aj tvojej obľúbenej kávy alebo čokolády. Bez hmyzu by sa zrútil celý potravinový reťazec. Rastliny by sa neopeľovali, úroda by klesala a naše taniere by sa rýchlo vyprázdnili a ochudobnili o dôležité živiny.
Zmizli by tým pádom aj dôležité vitamíny, minerály a antioxidanty. A s nimi by prirodzene nasledovali aj rôzne zdravotné ťažkosti: slabšia imunita, vyššie riziko chronických chorôb, častejšie infekcie. Bez hmyzu by život, na ktorý sme zvyknutý, prestal fungovať.
Čísla sú alarmujúce
Vedci odhadujú, že už do roku 2030 môže byť ohrozená až štvrtina všetkých druhov hmyzu na svete, píše Unilad. A to už nie je vzdialená budúcnosť.
Zmeny v populáciách hmyzu už dnes ovplyvňujú hladiny peľu v ovzduší, čo súvisí s nárastom alergií a respiračných ochorení. My ich síce často ignorujeme, no príroda nám vysiela jednoznačné signály. Ekologické problémy nie sú tak vzdialené, ako si možno mnohí myslia, a týkajú sa nášho každodenného života.
Menej hmyzu pre nás znamená menej kvalitných potravín, vyššie ceny, horšie zdravie, ale aj väčšiu závislosť od umelých hnojív a chemikálií. Strácame prirodzenú rovnováhu a nahrádzame ju umelými riešeniami, ktoré nikdy nebudú fungovať dokonale.
Téma ochrany prírody by nemala byť len témou pre vedcov. Týka sa nás všetkých, od lekárov až po bežných ľudí. Začať môžeme maličkosťami už dnes: napríklad podporou lokálnych pestovateľov, obmedzením chemických postrekov, výsadbou kvetov pre opeľovače a celkovo zodpovednejším prístupom k prírode. Každý krok sa v tomto prípade počíta.
