S pribúdajúcim vekom nemáme čas (a ani chuť) na bláznivé nápady, zabúdame na spontánny smiech a bezcieľna zábava sa často považuje za stratu času. Vedci však podľa portálu ScienceAlert hovoria presný opak: hra môže byť jedným z najjednoduchších spôsobov, ako byť šťastnejší a menej vystresovaný, píše The Conversation.
Výskumy ukazujú, že dospelí, ktorí si doprajú hravosť, zvládajú tlak lepšie, prežívajú viac pozitívnych emócií a cítia väčšiu spokojnosť so životom. To, čo sme ako deti robili automaticky, je pre duševnú pohodu a psychické zdravie dôležité aj dnes.
Hravosť neznamená detinskosť
Hra dospelákov sa od tej detskej líši. Má skôr podobu drobných momentov radosti: napríklad stolové hry s priateľmi, pohyb či športové súťaže (alebo tanec), kreatívne hobby, tvorivé dielne, humor alebo jednoducho činnosť, ktorú robíš len preto, že ťa baví.
Podstatné nie je, čo robíš, ale ako to robíš. Hravosť znamená zvedavosť, autentickosť, otvorenosť, kreativitu a schopnosť byť prítomný bez tlaku na výkon. Práve preto sa často skrýva v koníčkoch a aktivitách mimo práce, píše portál.
Hra funguje ako mentálny reset a oddych. Na chvíľu ťa vytrhne zo sveta povinností a umožní telu aj mysli uvoľniť napätie. Výskumy dokonca naznačujú, že hravosť môže podporovať kognitívne zdravie v staršom veku a môže napomáhať aj pri riešení problémov či náročných úloh.
Okrem toho zlepšuje emocionálnu rovnováhu a pomáha budovať odolnosť voči stresu. Ľudia, ktorí si dokážu zachovať hravý prístup, bývajú empatickejší, otvorenejší a lepšie zvládajú medziľudské vzťahy.
Zaujímavé je, že hra dokáže spájať ľudí bez ohľadu na ich vek. Keď sa spolu napríklad hrajú deti a dospelí, rozdiely v postavení či úlohách sa vytrácajú. A práve takéto momenty môžu posilniť vzťahy, zlepšiť komunikáciu alebo búrať stereotypy. Hra sa stáva univerzálnym jazykom, ktorému skrátka rozumie každý.
Svet dospelých na hru nemyslí
Faktom je, že väčšina verejných priestorov je navrhnutá tak, akoby hra patrila výlučne deťom. Urbanisti však zistili, že aj malé hravé prvky (napríklad neobvyklé schody, interaktívne prvky, lavičky či hojdačky) môžu dospelých „nenápadne“ vyzvať k drobnému pohybu a zábave.
Takéto riešenia sú zatiaľ skôr raritou, hoci by mohli podporiť sociálne väzby aj celkové duševné zdravie obyvateľov miest, dodáva portál.
Rovnako dôležité ako prostredie sú však aj spoločenské normy. Ak sa na hravosť pozerá pohŕdavo (ako na niečo trápne, naivné, nevhodné alebo „nerozumné“), ľudia sa hanbia a radšej sa jej oblúkom vyhnú. Ak je však bežnou a spontánnou súčasťou života, zapojiť sa je oveľa jednoduchšie, aj keď už dieťa dávno nie si. Je to predsa prirodzená potreba, ktorá nás udržiava v rovnováhe, spája s ostatnými a pripomína, že život nemusí byť len seriózny a vážny.
