Kým pre niekoho sú autá len praktickou nutnosťou, pre Renátu Farkašovú predstavujú slobodu, vášeň a splnené sny. Na Instagrame ju môžeš poznať pod menom @renyquinn, kde autenticky ukazuje svet amerických áut, zrazov a jazdenia.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- kedy vznikla Renátina vášeň pre autá
- ako si svoje vysnívané autá financuje
- či sa ako žena za volantom často stretáva so stereotypmi
- čo ju na iných autíčkaroch irituje
- či si myslí, že kúpiť auto z bazáru je skôr lotéria
Kedy si si uvedomila, že autá sú pre teba viac než len prostriedok na presun z bodu A do bodu B?
K autám som mala blízko už od malička. Stále si živo pamätám, ako som sa vozila na svojom mini elektrickom Renaulte na ihrisku. Autá pre mňa vždy predstavovali slobodu a naplno som si to uvedomila v momente, keď som prvýkrát držala v rukách svoj vodičský preukaz.
Aké auto by si označila za svoje „srdcové“ a prečo práve ono?
Moje srdcové auto je jednoznačne Dodge Challenger. Milujem jeho zvuk aj drzosť, ktorú z neho cítiť. Kúpila som si ho ako dar k 30. narodeninám a každý spoločný kilometer z výletov či zrazov je pre mňa skvelou spomienkou.
Máš vo svojej zbierke nejaké modely, ktoré by veľa vodičov na Slovensku považovalo za raritu alebo vysnívané auto?
Ľudia mi často píšu, že autá, ktoré vlastním, sú aj ich snom. Niektorí si dokonca vďaka tomu kúpili vlastné americké auto, čo ma veľmi teší. Som rada, že tým, že americké autá približujeme ľuďom na zrazoch a cez sociálne siete, ich dokážeme motivovať splniť si svoj sen. Samozrejme, nájdu sa aj ľudia, ktorí by mi ich najradšej podpálili, čo ja osobne vôbec nechápem. Každému prajem, aby sa mu darilo a aby si plnil svoje sny – nie presný opak.
A ak sa môžem spýtať – ako si to riešila z finančnej stránky? Či si na ne skôr dlhšie šetrila alebo ti k tomu pomohli aj nejaké spolupráce či projekty. Predsa len, autá nie úplne lacný koníček
Autá sú finančne náročný koníček. Ja som to riešila kombinovane – niečo som si našetrila, niečo prefinancovala, keďže financovania áut aj sama poskytujem. Podarilo sa mi nájsť výhodnú cestu, no treba tvrdo makať. Sny si treba plniť, lebo žijeme len raz.
Ako by si opísala svoj štýl jazdy? Ideš striktne podľa pravidiel, alebo si skôr rebelka na ceste?
Môj štýl jazdy závisí najmä od mojej nálady a od počasia, keďže väčšina mojich áut má zadný náhon (smiech). Jednoznačne však podporujem zodpovednú jazdu v premávke. Treba myslieť dopredu a predvídať aj správanie ostatných účastníkov cestnej premávky. Samozrejme, prázdnej diaľnici neodolá žiadny správny autičkár – tam je priestor trošku „vypáliť karbón“.
Tvoje autá sú dosť výrazné a niekedy možno „neprehliadnuteľné“. Stretávaš sa častejšie s tým, že ťa policajti zastavujú práve kvôli nim?
Áno, stretla som sa s tým, a to najmä s policajtmi v zahraničí. Keďže často chodíme na rôzne autíčkárske tripy s klubom, kontrolám sa občas nevyhneme. Vždy však moje auto pochválili, odfotili sa s ním a chceli si ho vypočuť. Na hraniciach je to už taký pravidelný rituál v každej krajine!
Na Instagrame ti ľudia často píšu, či by si niekoho povozila vo svojom aute. Ako reaguješ na takéto požiadavky a stalo sa ti niekedy, že si niekoho naozaj zobrala na jazdu?
Mám pocit, že tieto správy píšu každému autičkárovi či autičkárke. Na zrazoch, kde sú autá zaparkované od začiatku do konca, ani nie je priestor na vozenie. Navyše ich vždy odhováram, pretože by si nemali len tak sadať do auta k cudzím ľuďom. Nikdy neviete, čo sa môže stať – nemusí byť na vine vodič, ale zodpovednosť je obrovská. Ani ja by som nebola rada, keby moje deti len tak nasadali k niekomu do rýchlych áut.
Máš aj nejakú vtipnú príhodu, ktorú si zažila ako autičkárka?
Je ich viacero. Najvtipnejšie situácie sú vždy pri rampách na parkoviskách, keď si vyberám lístok z automatu. Nikdy naň nedočiahnem, lebo stojím ďalej a veľakrát si musím dokonca otvoriť dvere (smiech).
Ktorý zážitok za volantom ti utkvel v pamäti ako jeden z najsilnejších?
Keď som si kúpila spomínaný narodeninový Challenger a prvýkrát ho naštartovala a počula ten zvuk, vyhŕkli mi slzy. A to ma len tak niečo nerozhádže. Milujem však aj jazdu pri západe slnka – to je vždy krásny moment.
Stretávaš sa s predsudkami či stereotypmi, ktoré často zažívajú ženy za volantom?
Ako každá žena v mužsky dominantnom prostredí som sa s tým stretla, ale mám šťastie v tom, že mi je jedno, kto si čo myslí alebo hovorí. Vypovedá to skôr o nich než o mne.
Ako reaguješ, keď ľudia automaticky pripisujú tvoje auto „manželovi“ alebo niekomu inému, kto ho kúpil?
Väčšinou na komentáre odpíšem, čo ľudí často prekvapí, pretože mnohí ich radšej mažú alebo ignorujú. Už sa mi párkrát stalo, že sa mi potom ospravedlnili, že ma zle odhadli. Z časti je to však pravda, nie tak ako si ľudia myslia, ale keby sme sa navzájom s mužom nepodporovali vo všetkom, čo robíme, myslím si, že by šlo všetko oveľa ťažšie – ak vôbec.
Za koľko si podľa teba dnes vie mladý človek kúpiť spoľahlivé a šikovné auto?
Záleží to od rozpočtu a preferencií človeka. Existujú staré a spoľahlivé autá, napríklad staré ameriky, no väčšina ľudí ich z ekonomických dôvodov neprevádzkuje, keďže majú vysokú spotrebu. Čím je auto novšie a úspornejšie, tým je spravidla drahšie. Povedzme však, že za približne 10 000 eur sa dá kúpiť celkom schopné auto.
Myslíš, že autá na Bazoši za pár stoviek môžu byť v pohode, alebo je to už skôr lotéria?
Pri starších autách, najmä z bazárov, je to často lotéria, no pomaly to platí aj pri nových. Auto je stroj a pokaziť sa môže všetko. Preto je dôležité si vozidlo pred kúpou dôkladne preveriť.
Aké značky by si ty uprednostnila, keby si mala vyberať rozumné auto?
Ja osobne nie som človek, ktorý vie vyberať autá úplne rozumne (smiech), ale ak by som hľadala ekonomicky rozumné riešenie, určite by som zvolila elektromobil. Pri častých jazdách po meste sa na palive dajú ušetriť pekné sumy.
Je niečo, čo autičkári často robia alebo ako jazdia, čo ťa dokáže vytočiť či iritovať?
Nemám rada, keď niekto bez prestávky strieľa z výfukov a neustále vytáča motor na zrazoch. Jednak to nie je dobré pre samotné auto, ktoré sa bez chladenia prehrieva, a zároveň to plaší deti aj psy, ktorých si ľudia so sebou berú.
Mnoho ľudí má vodičský preukaz, no boja sa sadnúť za volant. Čo najhlavnejšie by si poradila niekomu, kto má zo šoférovania strach alebo nervozitu?
Chápem ich, sama mám stres z toho, že niekde nebudem vedieť zaparkovať (smiech). Aby sa však strachu zbavili, musia vystúpiť z komfortnej zóny a jednoducho jazdiť. Najlepšie je začať v menšej premávke, napríklad večer alebo počas sviatkov. Postupne si zvyknú, získajú istotu a všetko pôjde ako po masle.
Okrem áut, aké máš ďalšie záľuby alebo hobby? Je niečo, čo ťa napĺňa rovnako ako vášeň pre jazdu?
Koníčkov mám viacero. Rada jazdím na štvorkolke, korčuľujem sa, cestujem a trávim čas s rodinou. Ako každá žena mám rada nákupy a najviac si oddýchnem pri líčení – to je pre mňa taká forma psychohygieny.
Je aj tvoja práca nejako spätá s autami, alebo je to úplne iný svet?
Môj muž autá prenajíma aj predáva a moja práca s tým úzko súvisí. Pomáham mu a zároveň riešim aj financovania áut. Dá sa teda povedať, že moja práca aj koníček sú na sto percent auto-pozitívne (smiech).
Čo ďalšie je ešte na tvojom „auto zozname” – aké ďalšie sny alebo ciele by si si chcela splniť v blízkej alebo vzdialenejšej budúcnosti?
Momentálne som so svojím vozovým parkom spokojná. Ako každý automobilový fanatik však snívam aj o ďalších kúskoch, ktoré by som raz rada doplnila. Mne netreba veľký dom, stačí mi veľká garáž s posteľou a kúpeľňou (smiech). Zo starších áut je mojím snom Dodge Charger z roku 1969 v celočiernom prevedení, Corvette C3 a C8. No hlavne nech sme zdraví, pretože bez zdravia sú všetky materiálne veci zbytočné.