Nezáleží pritom na tom, koľko úspechov máš za sebou. Tento vnútorný hlas si vždy nájde spôsob, ako ťa presvedčiť, že to bola len náhoda, omyl alebo že raz všetci zistia, že na to vlastne nemáš.
Imposter syndróm je psychologický jav, pri ktorom úspešní ľudia chronicky pochybujú o svojich vlastných schopnostiach a sú presvedčení, že za ich úspechom stojí šťastie či iné faktory (nie ich šikovnosť alebo tvrdá práca). Navyše sa obávajú, že im na to okolie jedného dňa príde... a nedokážu prijať pochvalu.
Vedci sa nedávno pozreli na to, prečo sú niektorí ľudia na tieto pocity obzvlášť citliví, informuje portál Vice. Ukazuje sa, že za tým môže stáť niečo, čo spoločnosť sčasti považuje za pozitívnu vlastnosť: perfekcionizmus.
Ľudia, ktorí na seba kladú extrémne nároky, majú tendenciu svoje úspechy zľahčovať a chyby dramatizovať. Keď sa im niečo podarí, pripisujú to náhode, okolnostiam alebo pomoci iných. Keď sa niečo nepodarí, je to pre nich jasný dôkaz, že „na to nemajú“. Dostávajú sa do neustáleho kolotoča snahy, pochybností a vyčerpania.
„Stále málo“ ako životná filozofia, alebo tri typy perfekcionizmu
Výskumníci zistili, že nie každý perfekcionizmus je rovnaký. Najviac ohrození sú tí, ktorí si spájajú vlastnú hodnotu s bezchybnosťou, a tiež tí, ktorí sa neustále kritizujú a boja sa, čo si o nich pomyslia ostatní. Pre nich je každá chyba osobným zlyhaním a každé uznanie podozrivé.
Zaujímavé je, že existuje aj úplne iný typ perfekcionizmu: narcistický. Títo ľudia očakávajú dokonalosť od druhých, no o svojej vlastnej výnimočnosti nepochybujú. A práve preto syndróm podvodníka takmer nezažívajú. Ak si presvedčený, že si skvelý, len ťažko sa budeš báť, že ťa niekto „odhalí“.
Čím viac sa snažíš, tým viac pochybuješ
Vedci síce potvrdili, že perfekcionizmus a pocity podvodníctva spolu úzko súvisia, no nevedia s istotou povedať, čo prichádza skôr. Dáva však zmysel, že keď ti na všetkom priam úzkostlivo záleží, nastavíš si latku extrémne vysoko a zároveň o sebe neustále pochybuješ, je len otázkou času, kedy sa psychicky vyčerpáš.
Najväčší paradox na tom celom je, že tí, ktorí sa najviac boja, že nie sú dosť dobrí, bývajú často práve tí najkompetentnejší. A naopak – ľudia, ktorí o sebe nepochybujú vôbec, by možno občas mali, uzatvára Vice.
