Objav pochádza z lokality Colina de los Quemados, ktorá sa spája s druhou púnskou vojnou – legendárnym konfliktom medzi Kartágom a Rímom. Vedci vedení archeológom Rafaelom Martínezom Sánchezom kosť detailne preskúmali a pomocou rádiokarbónového datovania ju zaradili do obdobia konca 4. až začiatku 3. storočia pred naším letopočtom.
Presne do času, keď kartáginský vojvodca Hannibal podnikol svoj odvážny pochod cez Alpy so 37 slonmi, aby zaútočil na Rím, informuje portál Vice.
Malý fragment, ktorý môže prepísať dejiny
Púnske vojny znamenali tri vojenské konflikty medzi expandujúcim Rímom a Kartágom predstavujúcim námornú veľmoc. Skončili porážkou Kartága a definitívnym víťazstvom Ríma, ktorý si následne podmanil západné Stredomorie. Najslávnejšou (aj vďaka slonom) sa stala práve druhá púnska vojna.
Hannibalove slony poznáme z učebníc, legiend aj umeleckých diel, no doteraz chýbal jediný skutočný fyzický dôkaz, že tieto zvieratá sa naozaj zúčastnili jeho slávneho ťaženia a bolo by ho možné spojiť s touto historickou udalosťou.
Nový nález by to mohol zmeniť. Vedci porovnali kosť s pozostatkami ázijských slonov aj vyhynutých mamutov (na základe nich vieme, že skutočne išlo o slona), presný druh sa však určiť nepodarilo, chýbali totiž kľúčové prvky, ktoré by to umožnili.
Dôležité sú aj okolnosti nálezu. Na tom istom mieste sa našli zbrane, keramika a mince svedčiace o násilnom zničení osady a zapadajúce do modelu typického pre druhú púnsku vojnu.
Samozrejme, existujú aj iné možnosti. Slony používali v boji neskôr aj Rimania a ich spojenci. Žiadne z alternatívnych vysvetlení však nedokáže tak presvedčivo vysvetliť všetky pridružené dôkazy.
Ak sa potvrdí, že kosť patrila jednému z Hannibalových slonov, pôjde o prvý hmatateľný pozostatok zvierat, ktoré pomohli zmeniť chod stredomorských dejín, píše Vice. Malý fragment tak môže rozprávať obrovský príbeh o jednom z najikonickejších vojenských ťažení všetkých čias.
