Keď sa povie história, väčšina ľudí si predstaví nudné fakty, dátumy a mená panovníkov, ktoré treba bifľovať do školy. Lenže dejiny vedia byť poriadne šialené a zaujímavé – plné absurdných momentov, ktoré by si netrúfol vymyslieť ani ten najodvážnejší scenárista v Hollywoode.
Predstav si prezidenta, ktorý vypadne z vlaku v pyžame a potom presviedča cudzích ľudí, že je hlava štátu. Alebo pápeža, ktorý dal vykopať svojho mŕtveho rivala, posadil ho na lavicu obžalovaných a odsúdil ho. Alebo generála, ktorý sa rozhodol, že ideálne bojové zvieratá na ťaženie cez zasnežené Alpy sú slony.
Práve tieto príbehy robia minulosť oveľa zaujímavejšou, než si pamätáš zo školských lavíc. Tu je sedem udalostí, o kotrých píše portál Yahoo, ktoré sa naozaj stali.
1. Prezident vypadol z vlaku... v pyžame
Píše sa rok 1920. Francúzsky prezident Paul Deschanel vypadol z okna Orient Expressu. V pyžame sa dotackal k signalistovi a vyhlási: „Potrebujem pomoc, som prezident Francúzska.“ Odpoveď? „A ja som Napoleon Bonaparte.“
Deschanel bol prezidentom len pár mesiacov. Po incidente sa stal terčom posmechu a krátko nato odstúpil zo zdravotných dôvodov.
2. Keď pápež súdil mŕtveho pápeža
V roku 897 sa odohrala Synoda mŕtvol. Pápež Štefan VI. nechal vykopať telo svojho rivala Formoza, posadil ho na lavicu obžalovaných a dal mu „obhajcu“. Verdikt? Vinný. Odrezali mu dva prsty a telo hodili do rieky Tiber.
Po Štefanovej smrti noví pápeži vyhlásili celý proces za neplatný. Formozovo telo vraj dokonca vytiahli z rieky a znovu pochovali s úctou.
3. Falošný (mŕtvy) špión
Briti počas druhej svetovej vojny našli mŕtveho muža, obliekli ho ako dôstojníka, pripevnili k nemu falošné správy a hodili ho do mora. Nepriateľ to zožral aj s navijakom. Plán, ktorý znie morbídne, ale fungoval dokonale.
Tento trik zmiatol nacistické velenie a zachránil tisíce životov pri invázii na Sicíliu. Z mŕtvoly sa stal jeden z najúspešnejších „špiónov“ v histórii.
4. Najväčší výbuch pred atómovou bombou
Halifax, 1917. Dve lode sa zrazili v prístave, jedna bola plná výbušnín. Oheň, obrovská explózia a následne cunami. Aby toho nebolo málo, prišla do toho masívna snehová búrka, ktorá znemožnila prácu záchranárom. Desaťtisíce mŕtvych a ranených, tisíce oslepených od rozbitých okien. Najväčšia explózia, akú človek spôsobil, až do Hirošimy.
Výbuch bol taký silný, že kanóny z lode našli až niekoľko kilometrov od miesta katastrofy.
5. Zakladateľ Alexander
Alexander Veľký po sebe pomenoval (alebo premenoval) 70 miest. Dodnes poznáme Alexandriu v Egypte, Iskandariyu v Iraku či Kandahár v Afganistane. A aspoň jedno mesto pomenoval aj po svojom koni: Bucefala.
V staroveku bolo pomenovanie miest po vládcovi bežné, ale Alexander to povýšil na úplne nový level – v podstate si tak staval trvalý „brand“.
6. Hannibal a jeho slony
Predstav si to: vojvodca Hannibal prechádza s armádou aj so slonmi cez zasnežené Alpy, len aby mohol zaútočiť na Taliansko. Áno, slony. V Alpách.
Hoci mnohé slony cestu neprežili, Hannibalova odvážna stratégia vydesila Rimanov a dodnes patrí medzi najlegendárnejšie vojenské ťaženia.
7. Cisár, ktorý si získal späť armádu
Napoleon Bonaparte utiekol z vyhnanstva a vrátil sa do Francúzska. Kráľ Ľudovít XVIII. mal pripravené stráže, blokády aj armádu. Keď Napoleona pri Paríži zastavili vojaci, namiesto zatknutia ho privítali – pretože to boli jeho bývalí muži. Dokázal ich presvedčiť, aby ho odprevadili do mesta. Výsledok? Kráľ ušiel a Napoleon mal späť celú armádu aj krajinu.
Sto dní – presne toľko trvalo, kým Napoleon znova padol, tentoraz definitívne, pri Waterloo.
História nemusí byť len nuda. Je to nekonečný zoznam bizarných príbehov, ktoré nám ukazujú, že realita je často omnoho šialenejšia než fikcia.