Predpisujú si ich samy rôzne živé tvory. Niektoré z nich pritom majú mozog menší než očko ihly, píše Michael Fokt z portálu iDnes.
Prečo ten pes pri prechádzke stále žerie trávu? Vari nečítal základnú literatúru, ktorá ho nekompromisne zaraďuje medzi šelmy? A čo mu na nej vlastne tak chutí? Odpoveď je jednoduchá.
Literatúru, samozrejme, nečítal a na tráve mu pravdepodobne nechutí vôbec nič. Jednoducho ju potrebuje podobne ako my napríklad paralen alebo živočíšne uhlie. Pravdepodobne ho bolí brucho, pretože má v tráviacom trakte parazity, a snaží sa ich zbaviť.
A na to sú ostré okraje stebiel trávy ideálne. Buď parazitov zo stien čriev doslova zoškrabú, alebo vyvolajú zvracanie, čo je síce nepríjemné, ale z hľadiska vylúčenia cudzopasníkov pomerne účinné.
Psi sú síce šampiónmi v čuchových disciplínach a za ich oddanosť by sa dali rozdávať medaily, no za veľkých mysliteľov ich väčšina ľudí nepovažuje. Ako teda vedia, že si majú na bolesť brucha „predpísať“ práve trávu? Teda niečo, čo by inak do papule ani náhodou nevzali? Spôsob, akým si živočíchy „robia doktorát z medicíny“, je pre odborníkov zatiaľ skôr záhadou.
Isté však je, že ide o pestrý kokteil zdedených inštinktov a vlôh, učenia metódou pokus – omyl a oveľa sofistikovanejšieho napodobňovania skúsenejších jedincov. Niektoré živočíchy sa navyše učia pomerne rýchlo.
Vrabce a pinky si usilovne nosia do hniezd cigaretové ohorky, ktorých nikotín odpudzuje kliešte. Nemohli sa to však naučiť skôr než pred asi sto rokmi, pretože samotné cigarety nie sú oveľa staršie. Isté však je, že to, čo vedci nazývajú zoofarmakognózia, zvládajú aj tvory s mozgom menším než hlavička špendlíka.
Ako hmyz bojuje s chorobami bez tabletiek
Naše staré dobré včely medonosné či mravce druhu Formica paralugubris z Álp premenili otrepané frázy o zdravom domove na zázrak živočíšneho inžinierstva. Do svojich hniezd totiž nosia živicu ihličnatých stromov, ktorá brzdí rast plesní aj baktérií.
Včelie úle tak chránia pred plesňovou katastrofou nazývanou zvápenatenie včelieho plodu. Mravce zas nosia do mravenísk viac živice na jar a v lete, keď sú podmienky na šírenie infekcií najvhodnejšie.
Nádherné motýle monarchovia sťahovaví dokonca zabezpečujú lieky pre svoje potomstvo. Samice infikované larvami parazitických ôs kladú vajíčka najmä na listy jedovatej rastliny klejichy. Vyliahnuté húsenice, ktoré sa klejichou živia, majú ochranu proti osám priamo v tkanivách v podobe kardenolidov z jej listov.
Mušky octomilky sa zase riadia heslom, že čo je v liehu, to sa nepokazí. Ich parazitické osičky vyžierajú larvy zvnútra, až zahynú. Larvy múch preto začnú nasávať rastlinné šťavy bohaté na etanol, aby parazity v tele zahubili.
Aby toho nebolo málo, samotný hmyz je pre iné živočíchy vyhľadávaným „liekom“.
Mraveniská napríklad zažívajú doslova nájazdy. Asi dvesto druhov vtákov vrátane sojky obyčajnej sa v nich váľa alebo si chytá mravce do zobáka a potiera nimi perie. Kyselina mravčia, ktorú hmyz vylučuje, totiž ničí vtáčie parazity.
Z podobného dôvodu si madagaskarské lemury potierajú srsť výlučkami mnohonôžok obsahujúcimi benzochinóny, ktoré fungujú ako repelent proti bodavému hmyzu. Ešte radikálnejšie postupujú dropy veľké, ktoré namiesto piluliek prehĺtajú celé jedovaté chrobáky majky. Látka kantharidín, ktorú vylučujú, je známa aj ako „španielske mušky“ a podporuje sexuálnu výkonnosť. Takže ktovie, prečo to vlastne robia…
Opice, ktoré liečia seba aj iných
Skutočnými profesormi medzi zvieracími lekármi sú (neprekvapivo) naši najbližší príbuzní. Juhoamerické opice si vtierajú do srsti rastlinné látky odpudzujúce hmyz a v zoologických záhradách na to používajú aj cibuľu či citróny.
Niektoré tlupy šimpanzov konzumujú viac než desať druhov liečivých rastlín vrátane horkých listov kríka Vernonia amygdalina. Tie obsahujú látky účinné proti črevným parazitom, malárii, schistosomóze aj leishmanióze.
Šimpanzí „lekári“ si niektoré rastliny miešajú so zeminou a vytvárajú liečivé zmesi. Listy iných rastlín nežujú, iba ich opatrne zvinú do guľôčky a prehltnú – a pilulka je hotová.
Podľa štúdie z roku 2022 v Gabone si šimpanzy natierali pastou z rozdrveného hmyzu nielen vlastné rany, ale aj zranenia ostatných členov skupiny. Stali sa tak jediným druhom okrem človeka, ktorý poskytuje lekársku pomoc iným.
Samec orangutana menom Rakus bol síce doktorom len sám sebe, no vynikajúcim. Po súboji s iným samcom utrpel vážne poranenie tváre. Opakovane si ho natieral šťavou z liany Fibraurea tinctoria, ktorá pôsobí proti zápalom, bolesti aj plesniam.
Na ranu si pritlačil aj „obväz“ z rozžutých listov tej istej rastliny. Do piatich dní sa poranenie uzavrelo a po niekoľkých týždňoch zostala len malá jazva: a to všetko v trópoch, kde sa infekcie šíria mimoriadne rýchlo.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
