Červenanie sa často vnímame ako slabosť alebo niečo, čo by sme najradšej vedome vypli a rýchlo potlačili. Lenže podľa vedcov to vôbec nemusí byť tak negatívne alebo „trápne“ ako si myslíme, práve naopak. Táto zdanlivo nepríjemná reakcia môže mať prekvapivo pozitívnu sociálnu funkciu, píše portál ScienceAlert.
Keď sa cítime trápne, neisto alebo príliš „na očiach“, naše telo spustí automatickú reakciu. Nervový systém vyšle signál, krvné cievy v tvári sa rozšíria a viac krvi sa nahrnie tesne pod povrch kože, čo zapríčiní pocit tepla a začervenanie tváre.
Nie je to niečo, čo by sme si dobrovoľne vybrali: červenanie je úplne nevedomé. U niekoho je viditeľnejšie a výraznejšie, u iného menej, no pocit tepla zažije každý bez rozdielu.
Prečo sa červenáme práve pred ľuďmi?
Červenanie sa objavuje najmä v situáciách, keď si veľmi intenzívne uvedomujeme seba samých: pri chybách, komplimentoch, verejnom vystúpení alebo pozornosti, ktorú sme nechceli.
Vedci sa domnievajú, že červenanie vzniklo ako sociálny signál. Bez slov v podstate vyjadruje: „Uvedomujem si, čo sa stalo.“ Práve preto ho ľudia často vnímajú ako znak úprimnosti, pokory či čestnosti. Keď sa niekto červená, pôsobí menej vypočítavo a viac autenticky, pretože túto reakciu jednoducho nevie predstierať.
V praxi to znamená, že červenanie môže fungovať ako tiché ospravedlnenie, vyvolať u druhých empatiu a pomôcť udržať vzťahy aj po spoločenskom faux pas.
Nie je červenanie ako červenanie
Hoci mechanizmus je vždy rovnaký, dôvod môže byť odlišný. Červenáme sa z hanby, ale aj z hnevu či frustrácie. Rozdiel je v emócii, ktorá reakciu spúšťa (nie v samotnom tele).
Zaujímavé je, že ľudia reagujú rozdielne aj na pochvalu. Výskumy ukazujú, že niektoré deti sa červenajú, keď je pochvala prehnaná, zatiaľ čo iné (napríklad tie so sklonmi k narcizmu) reagujú len vtedy, keď pochvala neodzrkadľuje ich vlastné vnímanie výkonu (napríklad je príliš slabá alebo priemerná).
Kto sa červená najčastejšie?
„Rumenec“ sa často spája s mladosťou (a tiež o ženami, ktoré sa vraj červenajú častejšie). Môže to súvisieť s tým, že spoločnosť (a tradícia) vníma červenanie ako znak vitality, citlivosti či dokonca príťažlivosti a krásy. Možno preto je táto farba aj nadčasovým trendom v líčení.
V súvislosti s emóciami a s pribúdajúcimi rokmi a skúsenosťami tento jav často slabne. Možno preto, že sa lepšie orientujeme v spoločenských pravidlách, alebo nás menej trápi, keď ich porušíme.
Červenanie však nie je vždy len o emóciách. Je dôležité rozlišovať medzi červenaním (pýrením sa) a pretrvávajúcim začervenaním tváre. To môže mať zdravotné príčiny, ako sú kožné ochorenia, zápalové ochorenia, alergie alebo reakcie na lieky (ale tiež na alkohol alebo korenené jedlá). V takých prípadoch nejde o emócie, ale o zdravotný stav.
Červenanie však nie je výhradnou výsadou ľudí. U niektorých primátov slúži ako jasný signál plodnosti či záujmu.
Kedy je to problém, a kedy nie?
Červenanie sa nedá zastaviť silou vôle. Ak ťa však trápi dlhodobo, spôsobuje ti stres alebo súvisí so sociálnou úzkosťou či stresom, pomoc existuje. Terapia, práca s myšlienkami či odborné vedenie dokážu zmeniť spôsob, akým na červenanie reaguješ, píše Better Health.
Pre väčšinu ľudí však platí, že červenať sa nie je chyba a tiež to nemusí byť na škodu, pretože práve vtedy pôsobíš ľudskejšie, úprimnejšie (a možno sympatickejšie, než si myslíš).