Hoci sa už roky hovorí o tom, aké pozitívne účinky má kontakt s prírodou na naše zdravie, o tejto temnejšej strane vzťahu človeka k prírode sa dlho mlčalo. A pritom sa zdá, že biofóbia je v súčasnosti na vzostupe, upozorňuje portál ScienceAlert.
Biofóbia verzus biofília
Kým biofília opisuje prirodzenú náklonnosť k prírode, biofóbia stojí na opačnom konci spektra. Nejde pritom len o strach z hadov či pavúkov. Biofóbia môže znamenať aj všeobecnú nechuť tráviť čas vonku, vyhýbanie sa lesom, parkom či miestam, kde sa vyskytujú zvieratá.
To zapríčiní aj menej času stráveného v prírode, menej zdravotných benefitov a väčší odstup od sveta, ktorého sme my ľudia prirodzenou súčasťou. Zároveň to komplikuje aj ochranu prírody, pretože ťažko chrániť niečo, k čomu cítime odpor.
Prečo sa bojíme prírody?
Vedci zistili, že za biofóbiou nestojí jediná príčina. Ide o kombináciu vonkajších a vnútorných vplyvov, ktoré sa navzájom prelínajú.
Veľkú rolu rozhodne zohráva prostredie, v ktorom vyrastáme. Ak sa s prírodou stretávame len zriedka alebo najmä prostredníctvom dramatických televíznych správ a filmov, ktoré z nej robia hrozbu, náš vzťah k nej sa prirodzene skresľuje (a klesá). Stačí si spomenúť, ako silno ovplyvnili verejný strach zo žralokov (či medveďov) známe filmy a médiá.
Na druhej strane sú tu aj osobné faktory: vek, zdravotný stav či vedomosti. Ľudia, ktorí lepšie rozumejú fungovaniu prírody a poznajú jednotlivé druhy, majú menší sklon báť sa jej. Naopak, pocit fyzickej slabosti alebo ohrozenia môže strach z prírody ešte prehlbovať.
Strach mení naše správanie
Biofóbia neostáva len v hlave. Odráža sa aj v tom, ako sa správame. Ľudia sa vyhýbajú miestam, kde by mohli stretnúť zvieratá, ktorých sa boja. Častejšie podporujú zásahy proti divokej zveri, od odstrelov veľkých šeliem až po snahy „vyčistiť“ prostredie od živočíchov, ktoré sú v skutočnosti neškodné (ba dokonca prospešné).
Zaujímavé je, že biofóbia sa netýka len zvierat, ktoré objektívne vnímame ako nebezpečné. Niekedy sa zameriava aj na úplne neškodné druhy, ako sú žaby či hmyz.
Dá sa biofóbia prekonať?
Dobrou správou je, že áno, teda aspoň do istej miery. Neexistuje však univerzálny recept, ktorý by fungoval pre každého.
Jednou z možností je postupné vystavovanie sa prírodnému prostrediu, píše British Ecological Society Journals. Od jemného zvykania si na pobyt v prírode až po odbornú terapiu pri konkrétnych fóbiách. Pri strachu z pavúkov napríklad pomáha pomalé zoznamovanie sa s tým, čoho sa bojíme (pokojne aj cez obrázky a postupnú zmenu spôsobu myslenia).
Dôležitú úlohu zohráva aj vzdelávanie. Čím lepšie rozumieme tomu, čo nás obklopuje, tým menej hrozivo to na nás pôsobí. Informácie, skúsenosti a kontext dokážu naše strachy výrazne oslabiť.
A napokon je tu zmierňovanie konfliktov. Príroda nie je vždy idylická a negatívne skúsenosti môžu byť reálne. Ak divé zvieratá spôsobujú škody, riešením nie je popieranie problému, ale hľadanie účinných spôsobov, ako znížiť riziká a napätie.
Čím viac sa vzďaľujeme od prírody a presúvame sa do miest, tým abstraktnejšou, vzdialenejšou a cudzejšou sa pre nás stáva. A to „neznámo“ sa stáva živou pôdou pre strach, nepochopenie a odpor.
Ak si v prírode šťastný a cítiš sa v nej dobre, patríš k väčšine. No rastúci výskyt biofóbie je signálom, že vzťah človeka k prírode sa mení, a nie vždy správnym smerom.Uvedomiť si, že prírodu nemusíme len milovať alebo sa jej báť, ale môžeme sa ju znovu učiť chápať, je prvým krokom k tomu, aby sme si zachovali jej zdravotné benefity, harmóniu ekosystémov aj vlastné duševné zdravie.