Psychológovia tento stav odborne nazývajú hypnagogický (a nejde pritom o žiadnu ezoteriku). Práve v tomto stave dokonca vznikli niektoré z tých najikonickejších diel modernej histórie, píše portál ScienceAlert.
Melódia, ktorá vznikla zo sna
Paul McCartney sa jedného rána v 60. rokoch zobudil s pocitom, že mu v hlave hrá dokonalá melódia. Bola tak jasná a skutočná, že okamžite vyskočil z postele a sadol si k svojmu pianu. To, čo si zapísal, dnes poznáš ako ikonickú skladbu Yesterday.
Najbizarnejšie na tom bolo, že McCartney si dlho myslel, že tú skladbu musel nevedomky niekomu ukradnúť. Zdalo sa mu nemožné, aby niečo tak krásne a harmonické vzniklo len tak, počas spánku. Až keď sa ukázalo, že melódia je skutočne autentická a originálna, pochopil, že naozaj prišla z miesta, kam sa bežne nedostávame, z polosna.
A člen legendárnej kapely The Beatles rozhodne nebol jediný.
Polosnenie je cestou k tvorivosti
Fyzik Niels Bohr údajne v hypnagogickom stave „uvidel“ model atómu: s jadrom v strede a elektrónmi obiehajúcimi okolo ako planéty. Tento obraz sa stal základom prelomového objavu, za ktorý neskôr získal Nobelovu cenu.
Moderná veda dnes potvrdzuje, že tento stav je pre kreativitu mimoriadne silný. Výskumy ukazujú, že ľudia v hypnagogickom rozpoložení sú výrazne úspešnejší pri riešení problémov a častejšie nachádzajú nečakané súvislosti, ktoré im počas plného bdenia unikajú.
Prečo práve vtedy?
Kľúčové je vraj uvoľnenie kontroly. Keď sme plne prebudení, mozog je zahltený: neustále analyzuje, rieši úlohy, hodnotí a filtruje. V polosne sa však tieto „brzdy“ uvoľnia. Logika ustúpi obrazom, intuícia dostane priestor a myšlienky sa môžu spájať slobodnejšie.
Staré psychologické teórie hovoria o tom, že vedomá myseľ je len špičkou ľadovca. Pod hladinou sa nachádza pozoruhodný, obrovský priestor, kde nápady dozrievajú bez nášho vedomia. Práve hypnagogický stav je ten moment, keď sa tieto impozantné, tvorivé myšlienky môžu dostať na povrch.
Aj preto máme často pocit, že dobré nápady k nám prídu samé, len tak.
Oddych nie je lenivosť, ale stratégia
Nie je žiadna náhoda, že kreativita sa často spája s relaxom, prechádzkami či meditáciou. Keď sa prestaneme urputne snažiť a dovolíme si nič nerobiť, mozog sa prepne do iného režimu.
Meditácia, denné snívanie či krátky spánok dokážu utíšiť vnútorný hluk a vytvoriť priestor, ktorý je priam kľúčový pre inšpiráciu a tvorivosť. Práve vtedy sa objavujú aj také nápady, ktoré by sme si pri plnom sústredení možno nikdy nevymysleli.
Hypnagogický stav zažilo aspoň raz v živote približne 80 percent ľudí. Najčastejšie sa objavuje pri zaspávaní alebo prebúdzaní, no niekedy aj cez deň, keď sa cítime ospalí a myseľ začne blúdiť.
Tým najväčším problémom je fakt, že nápady z tohto stavu sa celkom rýchlo vyparia. Riešenie existuje (a je celkom jednoduché), no vyžaduje tvoju disciplínu:
- Maj pri posteli papier a pero
- alebo mobil so zapnutým nahrávaním hlasu,
- a zapisuj si myšlienky okamžite, bez odkladania či hodnotenia.
Paul McCartney si vraj zvykol zapisovať nápady aj potme. A Thomas Edison zas používal trik s kovovou guľôčkou v ruke – keď zaspal, spadla na zem a zobudila ho práve v momente, keď sa objavil nový nápad.
V dnešnej uponáhľanej a vnemami predimenzovanej dobe oslavujeme produktivitu a neustály výkon. Zabúdame však na jednu dôležitú vec, a to, že genialita často vzniká práve v tichu a pokoji. Nie v hektickom rozmýšľaní, ale v momente, keď si dovolíme vypnúť. Práve tam sa otvára priestor pre nápad, ktorý možno naozaj bude stáť za to.