Najväčšiu hrozbu vraj predstavujú tie sopky, o ktorých takmer nič nevieme. Tie, ktoré sú roky tiché, nevyzerajú nebezpečne a nikto ich poriadne nesleduje. Práve tie však vybuchujú častejšie a prekvapujú nás najviac, upozorňuje portál ScienceAlert.
Následky môžu byť globálne
V oblastiach ako Pacifik, Južná Amerika či Indonézia vybuchne „skrytá“ sopka bez akejkoľvek zaznamenanej histórie približne každých 7 až 10 rokov. Ich efekty sú pritom často šokujúce a ďalekosiahle.
Presne to sa stalo v novembri 2025, keď etiópska sopka Hayli Gubbi vybuchla prvýkrát za minimálne 12 000 rokov. Popol vystúpil až 13,7 kilometra vysoko a dopadal v Jemene, pričom zasahoval vzdušný priestor nad severnou Indiou.
Ak si myslíš, že ide o ojedinelý prípad, stačí sa vrátiť do roku 1982: mexická, prakticky neznáma sopka El Chichón taktiež vybuchla po stáročiach pokoja. Horúce prúdy popola a plynov zrovnali džungľu, popol padal až v Guatemale a 2 000 ľudí zahynulo, ďalších 20 000 prišlo o domov.
Jedna sopka dokáže zmeniť počasie, úrodu aj dejiny
Erupcia El Chichónu mala dôsledky, ktoré presiahli hranice kontinentu. Síra z výbuchu vytvorila v atmosfére reflexné častice, ochladila severnú hemisféru a posunula africký monzún južnejšie.
Výsledkom tejto katastrofy bolo extrémne sucho, ktoré v spojení s chudobou a občianskou vojnou viedlo k etiópskemu hladomoru v rokoch 1983–85. Tragédia si vyžiadala približne milión životov a dostala svet do pohybu – napríklad cez slávnu kampaň Live Aid.
Len máloktorý vedec si dnes uvedomuje, že za touto humanitárnou katastrofou stála aj tichá, prehliadaná sopka v Mexiku...
Najväčší problém? Sledujeme tie nesprávne sopky
Aj napriek týmto hrozivým lekciám je situácia alarmujúca: menej ako polovica aktívnych sopiek je monitorovaná, výskum sa zameriava na pár populárnych sopiek. A pritom najhustejšie obývané vulkanické oblasti sveta sú najmenej preskúmané.
Absurdné je dokonca aj to, že existuje viac štúdií o Etne než o všetkých 160 sopkách Indonézie, Filipín a Vanuatu dokopy. A pritom práve tie majú na svedomí najväčšie erupcie, ktoré môžu ovplyvniť:
- globálne teploty,
- monzúnové cykly,
- úrody,
- a tým aj zdravie a ekonomiku celých regiónov.
Nová globálna aliancia
Aby sa svet nepripravil až po ďalšej katastrofe, vznikla Global Volcano Risk Alliance, organizácia, ktorá sa zameriava na prevenciu a včasnú pripravenosť.
Spolupracuje s vedcami, vládami aj humanitárnymi organizáciami a pomáha:
- zlepšiť monitorovanie ohrozených sopiek,
- upozorniť na prehliadané riziká,
- pripraviť komunity ešte pred tým, než dôjde k erupcii.
Je to jednoduché: prevencia zachraňuje životy. A reálne to funguje, napríklad pri erupciách v Pinatube (1991), Merapi (2019) či La Soufrière (2021), kde dobrá príprava zabránila tisícom úmrtí.
Svetové úsilie by sa malo konečne presunúť k sopkám v Latinskej Amerike, juhovýchodnej Ázii, Afrike a Pacifiku. Tam, kde žijú milióny ľudí v tieni vulkánov, o ktorých vieme žalostne málo.
Práve tu sa skrýva najväčšie riziko. A práve tu môžu aj nepatrné investície do monitorovania, včasného varovania a prípravy komunít zachrániť najviac životov.