K tomuto záveru dospeli dvaja evoluční antropológovia, Colin Shaw z Univerzity v Zürichu a Daniel Longman z Loughborough University. Prešli obrovské množstvo štúdií a dôkazov a výsledok je jasný: naša biológia už nestíha tempu moderného sveta, informuje portál ScienceAlert na základe výskumu publikovanom v časopise Biological Reviews.
Náš stresový systém nezvláda 21. storočie
Predstav si život našich predkov: pokojné obdobia občas striedal náhly stres. Objavil sa lev, a telo okamžite spustilo alarm. „Bojuj alebo uteč.“ Nastal šok, rýchle rozhodnutie – a potom upokojenie a čas na zotavenie.
Dnes ale máme namiesto leva neustále vibrujúci mobil, šibeničné termíny, dopravné zápchy, stavebný hluk, preplnenú (mailovú) schránku či riešenie problémov v práci.
A telo zrazu reaguje tak, akoby tých levov bolo desať za sebou. „Náš stresový systém reaguje rovnako na hádku či hluk v doprave, ako kedysi na predátorov,“ vysvetľuje Shaw. „Máme extrémne silnú reakciu nervového systému, ale žiadne následné upokojenie.“
A to je veľký problém. Naše chronické napätie podľa výskumu súvisí s:
- kognitívnym úpadkom,
- autoimunitnými ochoreniami,
- znižujúcou sa plodnosťou,
- oslabenou imunitou,
- horšou fyzickou kondíciou,
- ba dokonca aj s poškodením mozgu spôsobeným znečisteným vzduchom.
K tomu pripočítaj aj umelé svetlo, mikroplasty, sedavý životný štýl… a vznikne ti z toho zdravie „dokonale“ zaťažujúci kokteil.
Kde sme doma? V prírode
Zaujímavé je aj to, že viaceré štúdie ukázali, že pobyt v prírode, alebo dokonca len pohľad na fotografie prírody, zlepšuje fyzické aj psychické zdravie.
Evolučne to dáva úplný zmysel. Tisíce rokov sme žili v lese a na lúkach. Mesto je pre náš mozog relatívne nový experiment. Shaw a Longman preto tvrdia, že súčasný stres nie je „slabosť“, ale biologická reakcia na prostredie, na ktoré nie sme naprogramovaní.
Dá sa z tohto nekonečného kruhu dostať von? Vraj áno, ale chce to viac zelene a menej levov (aj keď tých metaforických). Vedci apelujú na to, aby sme:
- zachovávali a rozširovali zelené plochy v mestách,
- chránili prírodné krajiny,
- vytvárali priestory, kde ľudia môžu „vypnúť“, spomaliť a zregenerovať,
- a trávili viac času vonku.
„Naše dáta dokážu ukázať, ktoré podnety najviac zvyšujú krvný tlak či srdcovú frekvenciu. A tieto poznatky môžeme odovzdať ľuďom, ktorí navrhujú mestá,“ hovorí Shaw. Ak chceme zdravé telo aj myseľ, musíme vrátiť prírodu nielen do miest, ale aj do svojho každodenného života.