Podľa bunkového biológa Adama Obra sa samotná podstata nesmrteľnosti skrýva v stave, keď sa telo môže samo neustále regenerovať. V podcaste s moderátorkou Denisou Hrubešovou to nazval „večným obnovovaním“. Pripustil tiež, že v ďalekej budúcnosti je táto varianta pre ľudstvo reálna, píše portál iDnes.
„Zomrieť musíme mladí, ale strašne neskoro,“ glosuje Obr na tému dlhovekosti. Podľa neho je ľudská nesmrteľnosť možná v prípade, že bude ľudské telo schopné stále sa regenerovať aj napriek predlžujúcemu sa veku. V rozhovore pripomenul dva príklady zo sveta buniek, kde existujú druhy, ktoré už smrť oklamali.
Bunky, ktoré oklamali smrť
„Máme dva typy buniek, ktoré označujeme ako nesmrteľné. Kmeňové bunky, ktoré nám umožňujú regeneráciu a nachádzajú sa v každom orgáne. Keďže sú kmeňové bunky málo akčné, môžeme o nich povedať, že sú v podstate nesmrteľné,“ podotýka biológ v podcaste na platforme Forendors.
Ako druhý typ označil takzvané línie rakovinových buniek. „V laboratóriách po celom svete sú fľaštičky, v ktorých stále rastú bunky. Tie najslávnejšie bunkové línie rastú neustále a množia sa už desiatky rokov. Rakovinové bunky sa stále delia a vytvárajú tak vlastne perpetuum mobile, vďaka čomu sú nesmrteľné,“ vysvetľuje Obr.
Biológ na otázku moderátorky, či je možné, že sa raz ľudské telo adaptuje na rakovinové bunky tak, že sa stane nesmrteľným, odpovedal, že to v ďalekej budúcnosti nemožno vylúčiť.
„Evolúcia to tak možno raz bude chcieť. Veľmi záleží na rýchlosti, akou budú bunky umierať. Druhý problém je, že rakovinové bunky horšie vykonávajú svoju pôvodnú funkciu, takže imortalizované pečeňové bunky by už nefungovali tak dobre. Ale existuje zviera menom nezmar, ktoré funguje presne takto,“ podotýka.
Nesmrteľnosť nie je jasne definovaná
Podľa Obra je však najväčším problémom výskumu nesmrteľnosti fakt, že množstvo ľudí túto otázku skúma bez toho, aby si jasne definovali, čo pre nich nesmrteľnosť vlastne znamená.
„Je rozdiel medzi zdravím ako neprítomnosťou choroby a zdravím ako optimálnou funkciou. Sme napríklad zdraví, keď nás v šesťdesiatke bolia kĺby? My totiž nedokážeme nič z toho definovať,“ domnieva sa Obr.
K tomu tiež pripomína, že niektoré bunky sa stávajú nesmrteľnými výlučne v momente, keď majú vhodné a uzavreté podmienky na život. Podľa Obra to takto funguje aj u ľudí.
„Ak chceme byť skutočne nesmrteľní, musíme popri ideálnych životných podmienkach ísť aj cestou spomalenia a donútiť organizmus, aby robil menej. Hovorí sa tomu kalorická reštrikcia, ale kvôli tomu potom budeme životne slabí,“ konštatuje biológ.
Obr tiež prehovoril o niektorých výživových doplnkoch, ktoré lákajú na to, že ich užívaním si človek zaistí dlhovekosť. „Výživové doplnky môžu bunku presvedčiť o tom, že je v stave hladu. Na druhej strane, keď si bunka myslí, že má málo kalórií, môžeme mať potom veľké problémy s imunitným systémom,“ dodal s tým, že pre dlhovekosť sú veľmi zásadné okrem iného gény a psychická pohoda.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.