💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Neandertálci možno nevymreli, ale „rozpustili sa“ v Homo sapiens.
- Nový model ukazuje, že genetická absorpcia trvala 10 000 až 30 000 rokov.
- Dnešní ľudia mimo Afriky nesú 1 až 4 % neandertálskej DNA.
- Štúdia tvrdí, že sme možno neboli dve odlišné druhy, ale jedna spoločná ľudská populácia.
Predstav si, že kapitola o neandertálcoch v učebnici biológie je vlastne zavádzajúco krátka. Podľa novej štúdie publikovanej v Scientific Reports možno neandertálci nikdy naozaj nevymreli. Aspoň nie geneticky, píše portál ScienceAlert.
Výskumníci vytvorili matematický model, ktorý simuluje scenár, v ktorom neandertálske skupiny postupne miznú nie kvôli náhlemu kolapsu, ale preto, že sa „rozpustili“ v omnoho početnejších Homo sapiens.
Ako to opisujú autori: „Model poskytuje robustné vysvetlenie pozorovaného zániku neandertálcov,“ uvádza hlavný autor, výpočtový chemik Andrea Amadei z University of Rome Tor Vergata.
Ako zmizne druh bez toho, aby zmizol
Štúdia odhaduje, že pomalé, ale nepretržité miešanie sa oboch populácií mohlo viesť k úplnej genetickej absorpcii už v priebehu 10 až 30-tisíc rokov. A to sa nemuselo diať dramaticky. Skôr prirodzene, tam kde sa stretávali dve populácie so spoločnými územiami, nástrojmi... a zjavne aj intímnym životom.
„Náš dlhý a rozťahaný milostný román s neandertálcami mohol viesť k takmer úplnej genetickej absorpcii,“ uvádza analýza. Dnes ľudia mimo Afriky nesú približne jedno až štyri percentá neandertálskej DNA, čo je dôkaz, že tieto dva rody sa navzájom ovplyvňovali tisícky rokov.
Nebol to náhly koniec, ale pomalé splývanie
Prečo teda neandertálci ako samostatná populácia zmizli pred 40 000 rokmi? Teórií je veľa - klimatické zmeny, nízka genetická diverzita, konkurencia s Homo sapiens. Nový model tieto možnosti nevylučuje, no zdôrazňuje, že veľkú úlohu mohlo zohrávať náhodné premiešavanie génov v populácii.
Ak by model zohľadnil aj výhody niektorých neandertálskych génov pre Homo sapiens, trendy by boli ešte výraznejšie. Autori poukazujú na to, že mnohé neandertálske gény sa ukazujú ako užitočné napríklad pri imunitnej reakcii.
Veľká migrácia a malé komunity
Štúdia pracuje s jednoduchým predpokladom, že neandertálske skupiny boli malé a izolované, zatiaľ čo Homo sapiens prichádzali vo viacerých migračných vlnách. „Každá vlna prichádzajúcej populácie mohla neandertálske komunity geneticky zriediť, podobne ako piesok mizne vo vlnách mora,“ opisujú autori.
Migrácie našich predkov z Afriky do Európy sa podľa moderných výskumov začali oveľa skôr, než sa dlhé roky predpokladalo, možno už pred 200-tisíc rokmi. Niektorí vedci dnes tvrdia, že rozdiely medzi Homo sapiens a neandertálcami neboli také veľké, aby išlo o dva druhy. Skôr o dve populácie patriace do jednej širokej kategórie „spoločného ľudského druhu“.
Neandertálci boli navyše prekvapivo vyspelí - vyrábali komplexné nástroje, vytvárali jaskynné umenie, používali oheň a pravdepodobne komunikovali omnoho sofistikovanejšie, než sa predpokladalo. Napriek tomu ich kultúry zanikli, ale ich gény žijú ďalej, doslova v každej bunke miliárd ľudí. „Neandertálci nie sú len naši bratranci. Sú aj naši predkovia,“ uzatvárajú autori.