Obrie mestá malých hlodavcov, kolónie chobotníc s komplikovanými vzťahmi medzi obyvateľmi alebo usporiadane fungujúce vtáčie činžiaky vo vzduchu – my ľudia zďaleka nie sme jedinými tvormi, ktorí spolu stavajú, bývajú a niekedy sa pritom aj hádajú, píše portál iDnes.
Tajné civilizácie chobotníc
Keď v mori stretneš chobotnicu, väčšinou je sama. Ak spolu trávia čas dve, pravdepodobne sú na záletoch. Ale stretnúť ich na jednom mieste pätnásť alebo viac, keď v podstate platí posunuté porekadlo „chobotnica chobotnici vlkom“ a väčšie bez rozpakov požierajú menšie?
Tu už naozaj musí o niečo ísť. Že by pod hladinou austrálskeho mora v národnom parku Booderee vznikala nová civilizácia hlavonožcov inteligentných prinajmenšom ako mačky, ktorí medzi sebou komunikujú farebnými signálmi a stavajú si niečo ako chobotničiu obdobu panelákov?
Vedci v posledných pätnástich rokoch skutočne objavili dve takéto miesta blízko seba a pomenovali ich veľmi trefne Octopolis a Octlantis. Jednotlivé chobotnice v nich žijú na dotyk chápadla a zdá sa, že im to celkom funguje – dokonca aj vtedy, keď spolu „bývajú“ jedince rôznych veľkostí.
Pozadie celej veci je však asi o dosť jednoduchšie. Okolo sústavy brlohov sa rozkladajú piesčiny bez úkrytov, zato plné predátorov, kde sa chobotnice s mäkkým telom cítia horšie než nahý v tŕní. Preto s vďačnosťou prijímajú prívetivejšiu adresu, aj keď už vedľa býva osemnohý sused.
To však vôbec neznamená, že chobotnice svoj činžiak aktívne nebudujú. Budujú, hoci trochu mimochodom. Zato na to používajú zaujímavý stavebný materiál.
Živia sa totiž hrebenatkami, ktorých je tam hojne. Chutné mäkkýše si nosia do brlohov a prázdne lastúry vyhadzujú von. Čím viac lastúr, tým viac pevného podkladu na hĺbenie brlohov v inak piesčitej pôde.
Inde v trópoch, kde ľudia hádžu do mora prázdne polovice kokosových orechov, však chobotnice taktiež nemusia byť bez prístrešia. Len si osvojili štýl života kemperov. Dokazujú svoju inteligenciu tým, že si nosia dve polovice kokosu so sebou a v prípade nebezpečenstva sa do nich zaklapnú ako príšerky Burst Metal do guľôčky.
Mesto pod zemou
Schválne, skús v duchu vedomostných kvízov uhádnuť nasledujúci geografický útvar podľa nápovedy – štyristo miliónov obyvateľov, rozloha približne ako Írsko alebo Litva a rozvinutá komunikácia medzi obyvateľmi. Nie, nie sú to Spojené štáty pre trpaslíkov, hoci naša záhada sa skutočne nachádzala na severoamerickom kontinente, konkrétne v Texase.
Takéto mamutie rozmery malo jediné podzemné „mesto“ svišťov prériových. Na hlodavce veľkosti vykŕmeného potkana a vzhľadom pripomínajúce sysľa je to viac než úctyhodný výkon.
Ako každé správne mesto má aj to svištie svoje štvrte a adresy. Najmenšou jednotkou je koteria (klan), ktorú obývajú blízko príbuzné svište. Vo veľkých metropolách hlodavcov existujú aj väčšie celky oddelené od seba zreteľnými bariérami.
Nad architektúrou podzemných metropol by iste zbledol závisťou nejeden urbanista. Svište majú k dispozícii škôlky, kam odkladajú mláďatá, pohodlne vystlané spálne aj spoločné toalety, aby bol zvyšok mesta krásne čistý.
Ako všetci správni mešťania veľmi dobre vedia, čo sa v ich meste deje, a nadšene si o tom rozprávajú. Podľa výskumov Constantina Slobodchikoffa z Arizonskej univerzity si dokážu presne oznámiť, aký predátor sa k nim blíži, ako rýchlo sa pohybuje a z ktorého smeru hrozí nebezpečenstvo.
Majú špeciálne „slová“ pre človeka, kojota, dravého vtáka a ďalšie hrozby. A nielen to. Experiment, pri ktorom výskumníci nosili zámerne rôznofarebné tričká, ukázal, že svište dokážu opísať, akú farbu má na sebe prichádzajúci človek. Ich komunikácia nápadne pripomína jazyk s primitívnou skladbou a možno aj schopnosťou opisovať abstraktné pojmy.
Vtáčí panelák, ktorý nikdy nezhasína
Predstavte si činžiak s desiatkami bytov, ktorého obyvatelia sú natoľko usporiadaní, že sa bez väčších problémov dohodnú na výstavbe aj údržbe svojho domu. Že je to predstava zo susedského sci-fi filmu?
Pre papagáje, konkrétne mníšikov sivých, rozhodne nie. Spoločne stavajú obrie hniezda s priemerom okolo dvoch metrov, ktoré môžu vážiť takmer sto kilogramov. Každý pár týchto spoločenských papagájov má svoj vlastný vchod i hniezdnu komoru a na rozdiel od mnohých iných vtákov v hniezde bývajú celý rok. Je to teda vtáčí panelák so všetkým, čo k nemu patrí.
Rovnako ako ľuďom aj mníšikom slúži ich hniezdo niekedy aj desiatky rokov a horliví obyvatelia ho rok čo rok zväčšujú.
A v tom je niekedy problém. Zelenosivé papagáje sú obľúbenými domácimi miláčikmi, no rady hľadajú, kde nechal tesár dieru. Na slobode potom vytvárajú kolónie v mestách po celom svete vrátane New Yorku, Madridu, Barcelony či Tokia.
Svoje megalomanské stavby z vetvičiek si s potešením zavesia na kandelábre, budovy alebo stĺpy elektrického vedenia. Práve tam môžu spôsobovať skraty, výpadky prúdu alebo požiare.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.