? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Šimpanzy v experimentoch menili svoje rozhodnutia, keď dostali nové, silnejšie dôkazy.
- Vedci testovali ich schopnosť „metakognície“, teda rozmýšľať o vlastnom myslení.
- Výsledky naznačujú, že racionalita nie je výlučne ľudskou vlastnosťou.
- Štúdia publikovaná v časopise Science mení spôsob, akým vnímame inteligenciu zvierat.
My, ľudia, radi veríme, že sme jediné „racionálne tvory“. Aristoteles nás takto definoval už pred viac než dvetisíc rokmi, ako druh, ktorý dokáže rozmýšľať, porovnávať a meniť svoje názory, keď sa objavia nové fakty. No podľa psychologičky Hanny Schleihauf z Univerzity v Utrechte by sa s týmto tvrdením filozof asi musel hádať aj s niekoľkými šimpanzmi.
„Myslím, že máme dôkaz, že racionalita vo svojej základnej forme nie je výlučne ľudská. Zdieľame ju aj so šimpanzmi,“ povedala Schleihauf pre ScienceAlert.
Experiment z ostrova Ngamba
Vedkyňa spolu s kolegami pripravila sériu piatich experimentov v Ngamba Island Chimpanzee Sanctuary v Ugande. Každý test bol navrhnutý tak, aby preveril, ako šimpanzy pracujú s rôznou silou dôkazov, a či dokážu prehodnotiť svoje rozhodnutia, keď sa objaví presvedčivejšia informácia.
Základný princíp bol jednoduchý: výskumníci ukryli kúsok jablka do jednej z krabíc a šimpanzy mali uhádnuť, v ktorej je.
- Silné dôkazy: šimpanz videl, ako človek vložil jablko do krabice, alebo ho cez priehľadnú stenu priamo videl.
- Slabé dôkazy: iba počul niečo zaštrngať, alebo videl omrvinky.
Keď vedci najprv ukázali slabé dôkazy a až potom silné, šimpanzy menili svoje rozhodnutie. Ak však najprv videli jasný dôkaz a potom nejasný, zostali pri pôvodnom názore.
Nové verzus staré informácie
V ďalších experimentoch sa testovalo, ako šimpanzy reagujú na viac vrstiev informácií. Vedci napríklad dvakrát zahrkotali s krabicou, raz s tým istým kúskom jablka a inokedy s pridaním druhého.
Šimpanzy si vybrali možnosť, kde dostali nové dôkazy, nie len opakovanie tých starých. To naznačuje, že dokážu rozlíšiť medzi „už známymi“ a „novými“ informáciami, schopnosť, ktorá je u zvierat veľmi zriedkavá.
Keď sa dôkazy ukážu ako falošné
Najzaujímavejší bol posledný experiment. Vedci šimpanzom ukázali, že ich predchádzajúce dôkazy mohli byť klamlivé, napríklad „jablko“ bolo len obrázkom na skle, alebo štrnganie spôsoboval kameň. V tej chvíli zvieratá zmenili svoje rozhodnutie a dali prednosť spoľahlivejším dôkazom.
„Naozaj som nečakala, že to bude fungovať, pretože to ešte nikto nikdy neskúšal,“ priznala Schleihauf. Podľa nej šimpanzy nejednajú iba inštinktívne, ale sledujú vzorce vo svojom správaní a vedia,prečo niečomu veria. Keď zistia, že ich dôvod padol, vzdajú sa ho.
Inteligencia, ktorá spája
Výsledky publikované v magazíne Science ukazujú, že šimpanzy sú možno ešte bližšie k ľudskej inteligencii, ako sme si mysleli. Dokážu porovnávať dôkazy, sledovať, čo vedia a ako to vedia, a meniť svoje názory podľa spoľahlivosti informácií.
Vedci sa domnievajú, že táto schopnosť môže pochádzať už od spoločného predka primátov spred miliónov rokov.
Ako napísal Charles Darwin: „V budúcnosti vidím otvorené pole pre nové výskumy, ktoré prinesú svetlo na pôvod človeka a jeho dejiny.“ Možno teda, že šimpanzy dnes ukazujú, ako vyzeral raný krok k ľudskej racionalite, ešte predtým, než sme si začali namýšľať, že sme jediní, ktorí dokážu zmeniť názor. „Stále medzi nami existujú obrovské rozdiely,“ uzatvára Schleihauf, „ale aj viac podobností, než sme si doteraz mysleli.“