Divoké cibetky si rady pochutnávajú na sladkých kávových čerešniach (zrnách). Zrná však nestrávia, takže ich vylúčia celé. Už pred viac ako storočím niekto odvážny – alebo zúfalý – objavil, že tieto zrná sa dajú použiť na prípravu kávy. Vyzbieral ich, upražil a… výsledok všetkých ohromil. Tak sa zrodila káva známa ako kopi luwak – a odvtedy sa stala legendou. píše portál ScienceAlert.
Čo sa deje vo vnútri cibetky
Vedci z Centrálnej univerzity v Kerale sa nedávno rozhodli zistiť, prečo je táto káva taká špeciálna. Porovnali bežné kávové čerešne so zrnami vyzbieranými z výkalov divých cibetiek – a rozdiely boli jasné.
„Cibetkové“ zrná boli väčšie a mastnejšie (s vyšším obsahom tuku), čo podporuje teóriu, že tieto zvieratá si inštinktívne vyberajú tie najlepšie bobule. Chemická analýza tiež odhalila vyššie hladiny látok (kyselín), ktoré zintenzívňujú chuť a pridávajú káve jemné tóny pripomínajúce mliečne arómy.
Inak povedané – práve tráviaci proces cibetky spôsobí prirodzenú fermentáciu, ktorá premieňa kávové zrná na niečo jedinečné a pridáva jej osobité senzorické vlastnosti.
Luxus alebo krutosť?
Za exotickým príbehom však stojí aj odvrátená strana. Kedysi boli cibetky považované za škodcu, dnes sú mnohé kvôli „pokladu“, ktorý vylučujú, chované v klietkach, kŕmené iba kávovými čerešňami (prirodzene, už nie tými najlepšími) a zbavené tak svojho prirodzeného správania. To vyvoláva obrovské otázniky o etike a udržateľnosti celého biznisu.
Odborníci preto tvrdia, že ak vieme presne identifikovať, čo robí kopi luwak takou výnimočnou, môžeme hľadať vhodnejšie spôsoby, ako túto chuť napodobniť – bez toho, aby trpeli zvieratá.
Kopi luwak zostáva najbizarnejším (a najdrahším) kávovým zážitkom na svete. Či jej chuť stojí za veľké peniaze alebo etické problémy, to už si musí rozhodnúť každý kávový nadšenec sám.