Ako mohli ľudia pred 4 500 rokmi bez modernej techniky postaviť pyramídy, ktoré stoja dodnes? A čo Veľká sfinga, kolosálna socha so záhadným úsmevom, ktorá stráži Gízu?
Kým tvár tejto monumentálnej krásky bola pravdepodobne ručne vytesaná miestnymi kamenármi a staviteľmi, jej obrovské telo doteraz nedávalo odborníkom spať.
Teraz však prichádza prekvapivý zvrat: podľa najnovšieho výskumu z Newyorskej univerzity za jej tvarom nestáli len šikovní majstri, ale aj samotná príroda. Presnejšie – vietor, informuje portál indy100.
Príroda ako prvý sochár staroveku
Vedci zistili, že prúdiaci vzduch (v ich pokusoch ho nahradil prudký prúd vody) dokáže v priebehu storočí vyformovať útvar neuveriteľne podobný Sfinge – s hlavou, krkom, labkami a dokonca klenutým chrbtom.
„Prekvapujúco sfingovité tvary môžu vznikať prirodzene, len eróziou,“ vysvetlil hlavný autor štúdie Leif Ristroph. A na dôkaz ukázal, že aj dnes existujú skalné útvary, tzv. jardangy, ktoré nápadne pripomínajú sediace alebo ležiace zvieratá.
Mimochodom, myšlienka, že vietor pomohol stvoriť Sfingu, nie je úplne nová. Už v 80. rokoch ju predstavil geológ Farouk El-Baz, ktorý tvrdil, že Egypťania využili tvary, ktoré im sama príroda ponúkla, a premyslene ich dotvorili tak, aby prežili tisícročia.
A mal pravdu: pyramídy a sfinga stoja v dokonalej harmónii s púštnym vetrom. Keby ich predkovia postavili ako obyčajné kocky či kvádre, dnes by sme po nich mali len hromadu piesku.
Najkrajšie na tom všetkom je, že tento výskum nám pripomína, že tie najväčšie divy sveta sú výsledkom nielen ľudskej geniality, ale aj spolupráce s prírodou. A to je možno jedno z najväčších tajomstiev starovekého Egypta.