Francúzsky podmorský archeológ Franck Goddio so svojím tímom v roku 2008 počas vykopávok starovekého prístavu objavil keramickú misu, ktorá je takmer dokonale zachovaná – chýba jej len jedno ucho, informuje portál Daily Mail. Na jej povrchu sa zachoval gréck y nápis: DIA CHRSTOU O GOISTAIS. V preklade: „Skrze Krista, zaklínač.“
Podľa novozákonného vedca Jeremiaha Johnstona by misa mohla pochádzať priamo z 1. storočia – teda z obdobia, keď bol Ježiš ukrižovaný. „Ježiš mal povesť liečiteľa, divotvorcu a exorcistu. A táto misa jeho odkaz len potvrdzuje,“ tvrdí Johnston.
Nádoba na veštenie, alebo svätý relikt?
Objav však vyvoláva viac otázok než odpovedí. Misa nápadne pripomína nádoby, ktoré starovekí Egypťania používali na veštecké rituály. Do misy sa lial olej, ktorý plával na hladine vody, a pri pohľade naň sa veštec uvádzal do tranzu, v ktorom mal vidieť vízie o budúcnosti. Vzývanie Krista – známeho divotvorcu – mohlo takémuto rituálu dodať vážnosť.
„Učeníci raz povedali Ježišovi: ‚Ľudia používajú tvoje meno na vyháňanie démonov. Máme ich zastaviť?‘ Ježiš odpovedal: ‚Nie, lebo dom rozdelený proti sebe neobstojí,‘“ pripomína Johnston. Už počas jeho trojročnej služby teda malo jeho meno obrovskú silu.
Misa bola objavená pri ostrove Antirhodos – v mieste, kde vraj stálo aj Kleopatrino palácové sídlo. A práve Alexandria bola v 1. storočí jedinečným miestom, kde sa prelínalo všetko: pohanstvo, judaizmus aj rodiace sa kresťanstvo. Nebolo ničím zvláštnym, že magické texty kombinovali božstvá a postavy z rôznych náboženstiev – a Ježišovo meno medzi nimi mohlo mať špeciálne miesto.
Ale pozor, nemusí ísť o Krista
Nie všetci vedci sú nadšení. Bert Smith z Oxfordskej univerzity tvrdí, že nápis sa možno nevzťahuje na Krista, ale na človeka menom Chrestos, ktorý patril do náboženskej skupiny Ogoistais. Ďalší odborníci spomínajú starovekého boha menom Osogo, či dokonca tvrdia, že slovo chrêstos znamená iba „dobrý“ alebo „láskavý“.
György Németh zas ponúka úplne praktické vysvetlenie: misa mohla slúžiť na miešanie mastí a nápis odkazuje na „pomazanie“, nie na biblického Ježiša.
Ak by sa však preukázalo, že nápis skutočne hovorí o Ježišovi, išlo by o úplne najstarší hmotný dôkaz jeho existencie mimo kresťanských textov. To by posunulo mapu prvých stôp kresťanstva a ukázalo, že Ježišovo meno a jeho zázraky sa šírili po Stredomorí rýchlejšie, než sme si mysleli.
Alexandria by sa tak ešte viac ukázala ako kľúčové miesto, kde sa stretávali a prelínali náboženstvá – a kde sa mohla začať aj jedna z najväčších duchovných revolúcií v dejinách.