Neolitická spoločnosť, ktorej sa týka štúdia zhrnutá v magazíne Scientific Reports, obývala Pyrenejský polostrov približne pred 6 500 až 5 000 rokmi. Niekdajší nomádi sa začali usádzať. Bola to veľká zmena – ľudia sa zoznamovali s poľnohospodárstvom, začínali chovať zvieratá, medzi jednotlivými skupinami začali vznikať sociálne rozdiely, píše portál iDnes.
Táto veľká transformácia sa nezaobišla bez turbulencií. Sprevádzali ju konflikty a nestabilita. Na území pribúdalo obyvateľstvo, skupiny súperili o zdroje, pôvodní obyvatelia sa stretávali s novými prisťahovalcami. Následkom boli násilné konfrontácie – o územie, o nastavenie mocenských pomerov. Ich intenzita rástla v dobe bronzovej, no udalosti v El Mirador sa odohrali ešte pred ňou – približne pred 5 700 rokmi, v dobe kamennej.
O celkovom charaktere doby a o tom, čo sa konkrétne odohralo v okolí jaskyne, vydalo svedectvo 650 fragmentov kostí. Patrili najmenej jedenástim ľuďom – deťom, dospievajúcim aj dospelým. Všetci boli miestni, uvádza server Popular Science. Najmladšia obeť mala sedem rokov, najstaršia presiahla päťdesiatku.
Celá skupina, možno rodina, sa stala obeťou útoku. Jeho cieľom, ako štúdia zdôrazňuje, malo byť „konečné vyhladenie“ konkurenčnej komunity.
Dôkazy ukryté vo fragmentoch kostí
Na začiatku odhaľovania elmiradorského príbehu bol stav nájdených kostných artefaktov. Tie niesli stopy násilnej posmrtnej manipulácie. Svedčili o tom, že telá boli predmetom rezania, rozbíjania, sekania. Stopy zodpovedali tým, ktoré vznikajú pri porcovaní končatín od tela a od kĺbov, vyrezávaní vnútorností, sťahovaní kože, odrezávaní mäsa od kostí – ako chladne vypočítava štúdia. Svedčia aj o extrakcii kostnej drene, varení, dokonca sa na kostiach zachovali stopy ľudských zubov, dopĺňa server Smithsonian.
„Na fragmentoch lebky sa našlo päť stôp po odrezávaní,“ opisuje výskum vedený Palmirou Saladié jeden z nálezov. Pokračuje bolestivým výpočtom: Na záhlavnej kosti sa našli stopy po sekaní, zrejme aby sa lebka rozlomila, čeľusť niesla trinásť rezov a päť stôp po oškrabávaní, čo naznačuje oddeľovanie mäsa od tváre a krku. „Všetky stopy sú pravdepodobne spojené s odkrajovaním mäsa,“ sumarizuje výskum.
Telá zabitých obetí útočníci spracovali ako mäsiari, uvarili a zjedli. Kosti poskytli dôkaz o neolitickom kanibalizme. No z akých dôvodov? Správa autorského tímu uvádza, že sa nenašli žiadne viditeľné známky rituálnych praktík. Jeden z autorov štúdie, Antonio Rodríguez-Hidalgo, dopĺňa, že mŕtvi neboli skonzumovaní ani kvôli hladu. „Nestretli sme sa s náznakmi nedostatku zdrojov, ktoré by naznačovali, že ide o kanibalizmus pre prežitie,“ uvádza.
Všetko nasvedčuje systematickej konzumácii – cieľom kanibalizmu v jaskyni El Mirador bola sociálna kontrola v regióne.
Nie kvôli hladu, ale kvôli moci
Nepriatelia mohli byť v neolitických konfliktoch konzumovaní ako forma konečného vyhladenia, cituje Rodrígueza-Hidalga server IFL Science. „Domnievame sa, že ide o prípad vojnového kanibalizmu, keď jedna skupina napadla a zjedla členov inej, pravdepodobne na potvrdenie kontroly a posilnenie sociálnej dominancie,“ sumarizuje Francesc Marginedas. Celý incident – od pozabíjania po konzumáciu – prebehol rýchlo, trval niekoľko dní.
A nejde o jediný neolitický príklad. Marginedas poukazuje na ďalšie dva: po jednom zostali stopy vo francúzskom Fontbrégoua, druhý sa mal odohrať v Herxheime v Nemecku.
Samotná jaskyňa El Mirador potom ponúkla ešte jeden dôkaz kanibalizmu. Mladší – pochádza z doby bronzovej, ktorá priniesla ešte intenzívnejšie a častejšie násilie. Stopy tam zanechal kanibalizmus spred 4 600 až 4 100 rokov. „Ľudské pozostatky vykazujú dôkazy mäsiarskeho spracovania, varenia, konzumácie,“ uvádza štúdia z publikácie Prehistoric Herders and Farmers. Tento nález sa však od neolitického líši – niekoľko lebiek bolo upravených do podoby pohára, ktorý zrejme slúžil na obradné účely počas kanibalskej hostiny.
Oba nálezy dokazujú, že kanibalizmus v oblasti existoval po veľmi dlhý čas. „Vedie to k úvahe, že bol v minulosti bežnejší, než sme si doteraz mysleli,“ mieni Marginedas.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.