Viac ľudí nemusí nutne znamenať rýchlejšie či lepšie výsledky. Často je to presne naopak – koordinácia viazne, niektorí členovia sa len „vezú“ a celková efektivita padá. Tento paradox je známy ako Ringelmannov efekt, pomenovaný podľa francúzskeho inžiniera Maxa Ringelmanna, ktorý ho objavil na prelome 19. storočia.
Nie všetky tvory však týmto problémom trpia. Mravce napríklad nie – a práve tie, ktoré si stavajú hniezda zo živých listov, sú v kolektívnej práci úplní majstri, informuje portál ScieneAlert na základe novej štúdie, ktorá bola publikovaná v Current Biology.
Ako to robia mravce?
Druh weaver ants (Oecophylla smaragdina) pri stavbe hniezd vytvára živé reťaze. Držia sa čeľusťami jeden druhého a spoločne ťahajú listy tak, aby sa spojili. Vedci tento jav simulovali pomocou papierového listu a silomera, ktorý meral silu ich ťahu.
Očakávali klasický scenár: čím viac mravcov, tým menší výkon na jedného. Lenže výsledok bol prekvapivý – nielenže rástla celková sila, ale každý mravec bol ešte silnejší, keď ich bolo viac. Tieto mravce sa teda nielen vyhli Ringelmannovmu efektu – oni boli superefektívne.
Trik je v rozložení práce
Ukázalo sa, že kľúčom nebol samotný počet, ale usporiadanie. Najlepšie fungovali dlhé reťaze. Mravce vzadu slúžili ako kotva proti šmyku – zapierali sa, aby celá reťaz nekĺzala späť. Tie v strede a vpredu mali „voľné ruky“ na to, aby mohli ťahať naplno. Zadní držali stabilitu, vďaka čomu sa prední mohli oprieť do práce ešte silnejšie.
Prečo je to zaujímavé?
Tento objav ukazuje, že Ringelmannov efekt nemusí byť univerzálny. Niekedy platí presný opak: viac členov = lepší výkon každého jednotlivca.
Zaujímavé sú aj praktické dôsledky: inšpirovať sa môžu napríklad inžinieri pri vývoji malých robotov, ktorí majú spolupracovať ako jeden organizmus. Ak by dokázali využiť „mravčiu stratégiu“, mohli by dosiahnuť omnoho vyššiu efektivitu.