Nedávny objav trinástich fosilizovaných zubov zmenšuje časový odstup medzi prvými zástupcami nášho rodu Homo a poslednými australopitekmi vo východnej Afrike, informuje portál ScieneAlert na základe štúdie, ktorá bola publikovaná v Nature.
Evolúcia nie je rovná čiara
„Táto nová štúdia ukazuje, že predstava mnohých z nás, že evolúcia vedie od ľudoopa cez neandertálca až k modernému človeku, nie je správna – evolúcia takto nefunguje,“ hovorí paleoekologička Kaye Reed z Arizona State University. „Ľudská evolúcia nie je lineárna; je to rozvetvený strom. Existujú formy života, ktoré vyhynú.“
Australopithecus – rod, ku ktorému patrí aj známa „Lucy“ – existoval dávno pred neandertálcami a bol jedným z prvých hominidov, ktorí sa pravidelne pohybovali vzpriamene. Nové zistenia naznačujú, že tento druh žil vo východnej Afrike presne v čase, keď sa objavoval náš rod Homo, a to pred viac ako 2,5 miliónmi rokov. Možno zdieľali rovnaké územie, alebo sa občas dokonca hádali o jedlo. Nik nevie, ako blízko žili alebo ako často sa ich cesty krížili.
Ledi-Geraru – pokladnica minulosti
Zdá sa, že spomínané línie sa vyvíjali bok po boku stovky tisíc rokov. Lokalita Ledi-Geraru predstavuje hotovú „pokladnicu“. Predtým tu našli najstaršiu čeľusť Homo (2,78 mil. rokov). Teraz pribudli zuby iného druhu Homo (2,59 mil. rokov) a australopiteka (2,63 mil. rokov) – jediný jasný dôkaz ich existencie vo východnej Afrike.
Lucy bola tiež objavená v Etiópii a jej druh, Australopithecus afarensis, môže byť líniou, z ktorej sa odvetvili naši predkovia z rodu Homo. Nové zuby z Ledi-Geraru teraz umiestňujú našich predkov bližšie k australopitekom v čase aj priestore viac než kedykoľvek predtým. Vedci ešte neurčili druh, ku ktorému patrili zuby Homo a zuby Australopithecusa, ale tieto posledné nezodpovedajú Lucy ani iným jedincov jej druhu.
„Vieme, ako vyzerajú zuby a čeľusť najstaršieho Homo, ale tým to končí,“ hovorí Brian Villmoare z University of Nevada, Las Vegas. „Tento objav ukazuje, ako veľmi potrebujeme ďalšie fosílie, aby sme pochopili rozdiely medzi Australopithecus a Homo, a ako mohli žiť bok po boku.“ Lucy bola tiež objavená v Etiópii a jej druh, Australopithecus afarensis, môže byť líniou, z ktorej sa odvetvili naši predkovia z rodu Homo.
Štyria hominidi vo východnej Afrike
Predtým len tušili, že sa línie prekrývali. Teraz majú dôkaz. Zuby z Ledi-Geraru zapĺňajú medzeru vo fosílnom zázname medzi 2,5 a 3 miliónmi rokov. Celkový počet známych hominidov vo východnej Afrike stúpa na štyri: dva druhy australopitekov, „robustný australopitek“ zvaný Paranthropus a raný Homo.
„Fosílny záznam hominidov je oveľa pestrejší, než sme si mysleli,“ dodávajú vedci.
A to je len začiatok.