💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- V tureckom Çatalhöyüku sa našli dôkazy o matriarchálnej spoločnosti staršej ako 9-tisíc rokov.
- DNA ukazuje, že príbuzenstvo sa dedilo najmä po matke – ženy zostávali v rodine, muži sa prisťahovávali.
- Do ženských hrobov sa vkladalo päťnásobne viac obetných predmetov než do mužských.
- Podobné zistenia prišli aj z keltských hrobov v Británii.
Archeologické nálezisko Çatalhöyük na juhu Turecka je jedným z najzachovalejších miest raného neolitického osídlenia, píše CBS News. Mesto bolo obývané viac než tisíc rokov, približne od roku 9000 do 8000 pred naším letopočtom. A podľa výskumu publikovaného v časopise Science, by jeho spoločenská štruktúra mohla navždy zmeniť pohľad na pohlavie a moc v praveku.
Výskumný tím zložený z genetikov, archeológov a antropológov analyzoval viac ako 130 kostier z 35 rôznych domov, v ktorých našli spolu takmer 400 pozostatkov. Pohrebné jamy sa nachádzali priamo pod hlinenými podlahami domov – išlo o ženy aj mužov, no genetické prepojenia medzi zosnulými ukazovali jasnú líniu.
Všetko zostalo v rodine, tej materskej
Kým v skorších rokoch mesta boli v domoch pochovaní členovia jednej biologickej rodiny, neskôr sa vzory menili. Muži často nemali genetické väzby k domácnosti, v ktorej boli pochovaní. Oproti tomu ženy zostávali. Vedci tak dospeli k záveru, že po svadbe sa muži pravdepodobne prisťahovali do domácnosti ženy, nie naopak.
„Ženská línia bola nositeľom identity, majetku aj zodpovednosti,“ uviedla Eline Schotsmans z University of Wollongong v Austrálii. V hroboch žien sa navyše našlo päťnásobne viac obetných predmetov než v mužských, čo naznačuje, že ženy mali vyšší spoločenský status.
Aby toho nebolo málo, mesto je známe aj svojimi soškami žien, ktoré sa spájajú s kultom Materskej bohyne – ďalší dôkaz, že Çatalhöyük mohol byť matriarchálnou spoločnosťou, v ktorej ženy nielen rodili deti, ale aj vládli.
A čo Kelti? Tiež poznali ženskú silu
Výskum DNA z keltského pohrebiska v britskom Dorsete, publikovaný v Nature, odhalil podobný vzorec. Dve tretiny zosnulých patrili k jednej materskej línii. Muži boli zjavne „prisťahovalci“ – podobne ako v Çatalhöyüku.
Vedci zistili, že ženy si udržiavali kontrolu nad pôdou, majetkom a spoločenským postavením, a mali silné sociálne väzby. To všetko naznačuje, že v niektorých starovekých spoločnostiach bola materská identita určujúca pre skupinovú príslušnosť.
Je čas prehodnotiť dejiny?
Schotsmans upozorňuje, že naše chápanie dejín je často ovplyvnené západným pohľadom, kde dominujú patrilineárne (otcovské) štruktúry. No mnohé kultúry, vrátane niektorých domorodých skupín v Austrálii, stále fungujú matrilineárne, kde sa všetko dedí po matke.
Tieto objavy z Turecka a Británie tak nie sú len zaujímavosťou, ale výzvou - možno naše predstavy o tom, kto riadil svet, boli celé tisícročia nesprávne.
Dejiny píšu víťazi. Ale čo ak víťazkami boli celé stáročia práve ženy – len o tom doteraz nikto nepísal? Objavy z Çatalhöyüku a keltských hrobov ukazujú, že matriarchát nie je sci-fi, ale realita, ktorú treba objaviť. História žien sa možno len začína, 9-tisíc rokov po tom, čo ju žili naplno.