💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú
- V Atlantiku sa pod hladinou oceánu ukrýva Stratené mesto – unikátne hydrotermálne pole.
- Je to najdlhšie aktívne podmorské ventilačné prostredie, objavené až v roku 2000.
- Život tu vzniká bez slnečného svetla, vďaka chemickým reakciám.
- Vedci si myslia, že podobné miesta by mohli existovať aj na mesiacoch ako Enceladus či Európa.
- Lokalitu chcú chrániť pred ťažbou – je totiž ohrozená komerčným záujmom... Poliakov.
Na západ od Stredoatlantického chrbta, na vrchole podmorskej hory, sa z temnoty vynárajú veže a komíny pripomínajúce fantazijné kulisy. Sú bledé, krémové, niektoré vysoké ako štvorposchodová budova. Najväčšia z nich, pomenovaná Poseidon, siaha do výšky 60 metrov. Toto miesto sa volá Lost City – Stratené mesto a vedci ho objavili až v roku 2000, v hĺbke viac než 700 metrov, píše portál ScienceAlert.
„Je to najdlhšie žijúce ventilačné prostredie, aké v oceáne poznáme,“ uvádza Smithsonian Magazine. Vzniká tu čosi výnimočné: plyny ako vodík a metán, ktoré sa netvoria vďaka slnku či CO₂, ale čisto chemickými reakciami medzi morskou vodou a zemským plášťom. A práve tie sú základom života.
Život bez svetla
Stratené mesto je plné organizmov, ktoré nepotrebujú kyslík, svetlo ani teplo z magmy. Komíny tu vyvrhujú plyny o teplote až 40 stupňov Celzia, v ich prasklinách žijú neznáme mikróby, slimáky, kôrovce, občas sa mihne krab či úhor.
Táto forma života by podľa mikrobiológa Willliama Brazeltona mohla existovať aj na mesiacoch ako Enceladus (Saturn) alebo Európa (Jupiter). „A možno aj na Marse v minulosti,“ povedal pre Smithsonian v roku 2018.
Navyše ide o odlišný ekosystém než ten, ktorý poznáme z takzvaných čiernych dymov – teda hydrotermálnych prieduchov vytvorených vďaka horúcej magme. Stratené mesto nie je závislé od vulkanickej aktivity. Jeho komíny neprodukujú síru, ale až 100-krát viac vodíka a metánu, čo z neho robí ešte silnejšieho kandidáta na „živú továreň“.
Kam nevojde človek, vojde vrtné rameno
V roku 2024 vedci z tohto miesta získali rekordne dlhú vzorku horniny z plášťa Zeme – merala 1 268 metrov. Analýza tejto „jadrovej“ vzorky by mohla pomôcť objasniť, ako vznikol život pred miliardami rokov. A možno ukáže, že aj bez slnka a kyslíka môže vzniknúť niečo zložité.
Stratené mesto sa stáva akýmsi laboratóriom evolúcie – ale nie všetci ho chcú nechať na pokoji. Už v roku 2018 získalo Poľsko licenciu na hlbokomorskú ťažbu v jeho okolí. Hoci samotné pole neobsahuje vzácne nerasty, akýkoľvek pohyb sedimentu alebo výrony spôsobené ťažbou môžu zasiahnuť jemný ekosystém.
Vedci preto žiadajú, aby bolo Stratené mesto zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Pretože ak niečo funguje 120-tisíc rokov a človek to pokazí za pár, asi si opäť nezaslúžime titul „inteligentný druh“.
Ak chceš niečo skutočne divoké a mimo sci-fi, zabudni na Mars. Najväčšia vesmírna záhada môže ležať priamo pod tebou – v tmavých hĺbkach oceánu. A vyzerá ako zničený chrám starých bohov.