💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Mars bol kedysi teplý a mokrý — možno tam pršalo aj snežilo.
- Vedci našli stopy po riekach, jazerách a možno aj oceánoch.
- Modely ukazujú, že Mars mohol mať podobné podmienky ako staroveká Zem.
- Výskum ukazuje, že dažde (nie iba topiaci sa ľad) formovali jeho povrch.
- Odpoveď na otázku, odkiaľ sa tam vzala voda, však stále nemáme.
Mars, dnes známy ako mŕtva červená planéta, kedysi možno pripomínal niečo oveľa známejšie - našu vlastnú Zem. Ako píše portál Space, nehovoríme teraz len o podobnej farbe niektorých kameňov, ale o celých riekach, jazerách a možno aj oceánoch, ktoré na planéte pred miliardami rokov existovali.
Nový tím výskumníkov totiž našiel dôkazy, že na Marse mohol padať dážď. A dokonca aj sneh! Avšak je tu jeden malý problém: podľa väčšiny klimatických modelov bola povrchová teplota Marsu príliš nízka na to, aby sa tam dalo udržať tekuté skupenstvo vody. Ako je teda možné, že tam vidíme obrovské siete údolí, ktoré vyzerajú ako vyryté tečúcou vodou?
Viac otázok ako odpovedí
„Je ťažké urobiť nejaký definitívny záver,” priznala Amanda Steckelová z Kalifornského technologického inštitútu. „Ale vidíme, že tieto údolia začínajú vo veľmi rôznych nadmorských výškach. To sa ľadom ťažko vysvetľuje.“
Pomocou počítačových simulácií sa Steckelová a jej tím vrátili v čase asi štyri miliardy rokov späť - do obdobia nazývaného noachiánska epocha, keď vodné toky mohli formovať povrch planéty. Model pôvodne určený pre Zem upravili tak, aby ukázal, ako mohla vyzerať krajina Marsu v okolí rovníka.
Práve tam sa nachádzajú obrovské siete kanálov, ktoré sa tiahnu z vysočín až do starobylých jazier a možno dokonca aj do oceánu. Sonda Perseverance od NASA práve teraz skúma jedno z týchto miest: kráter Jezero, kadiaľ kedysi tiekla mohutná rieka.
Mars pripomína niektoré miesta na Zemi
„Aby ste tam uložili také balvany, aké vidíme v Jezere, musela by tiecť voda hlboká niekoľko metrov,” vysvetľuje Brian Hynek z University of Colorado Boulder, hlavný autor štúdie, ktorá bola publikovaná v magazíne Journal of Geophysical Research: Planets.
Zaujímavé na tom je aj to, že keď si otvoríš aplikáciu Google Earth (prípadne Maps) a pozrieš si napríklad niektoré miesta v americkom štáte Utah, krajinu by si si bez problémov mohol pomýliť s Marsom. A na tom už niečo naozaj bude.
Výskumníci vo svojej štúdii vyskúšali dve hlavné hypotézy - Mars bol teplý a vlhký (a teda tam padal dážď) alebo bol Mars studený a suchý (vodné toky vznikali, keď sa na okraji ľadových čiapok občas topil ľad). Každá verzia nakoniec viedla k inému vzhľadu Marsu.
Všetko tomu nasvedčuje
Studený a suchý Mars by mal údolia hlavne vo vysokých nadmorských výškach. No teplý a vlhký Mars vykazoval siete údolí roztrúsené všade - od nížin až po oblasti vyše 3 300 metrov nad priemernou výškou povrchu planéty. A hádaj čo? Skutočný Mars vyzerá presne tak - údolia sú všade. Preto je oveľa pravdepodobnejšie, že Mars mal kedysi podmienky na dážď a sneh.
Samozrejme, odpovede na otázky ako „ako sa Mars vôbec mohol zohriať?“ alebo „kde sa tam vzala voda?“ vedci ešte len hľadajú. Ale tento výskum naznačuje, že Mars mohol byť kedysi oveľa viac ako len náš prašný sused v slnečnej sústave.
Ako dodáva Hynek: „Keď na Marse prestala tiecť voda, ako keby sa tam zastavil čas. Vyzerá teraz pravdepodobne tak, ako naša Zem pred 3,5 miliardami rokov.“