💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Zem je z väčšiny pokrytá oceánmi, no to, čo vieme o ich dne, je priam neuveriteľne málo.
- Vedci spočítali, že vizuálne sme videli len 0,0006 až 0,001 percenta hlbokomorského dna.
- Pre lepšiu predstavu: to je len 3 823 km², čo je približne trojnásobok okresu Rožňava.
- A ešte horšie: takmer tretina z týchto záznamov sú len čiernobiele, rozmazané fotky z čias pred rokom 1980.
„Máme vizuálne záznamy len o mizivej časti hlbokomorského dna, hoci ide o ekosystém, ktorý pokrýva 66 percent povrchu Zeme,“ napísal výskumný tím vo vedeckom magazíne Science Advances. Ako vysvetľuje portál ScienceAlert, vedci vychádzali z viac než 43-tisíc záznamov o ponoroch do hĺbky minimálne 200 metrov.
A hoci nepočítali súkromné ropné a plynárenské expedície, aj keby sa poriadne sekli, stále by to znamenalo, že sme vizuálne zaznamenali len 0,01 percenta dna. Aby si to ľudia vedeli predstaviť, autorka štúdie Katherine Bell vytvorila vizualizáciu, podľa ktorej sa toto územie celé zmestí do Belgicka. Alebo pre lepšiu predstavu - na Slovensko by sa táto plocha vošla trinásťkrát.
Kedysi sme išli hlboko
Keď vedci porovnali vývoj ponorov od 60. rokov po 2010, zistili, že počet ponorov sa štvornásobne zvýšil, ale dnes sa sústreďujú najmä pri pobreží a v plytších vodách. V 60. rokoch išlo 60 percent všetkých ponorov hlbšie než 2-tisíc metrov.
O štyri dekády neskôr to bolo už len 25 percent. No pritom takmer tri štvrtiny oceánu sa nachádzajú medzi 2-tisíc a 6-tisíc metrami hĺbky. Okrem hĺbky sa zmenilo aj miesto - kým v 60. rokoch sa polovica ponorov diala na otvorenom mori, dnes je to len 15 percent.
Väčšina výskumov sa sústreďuje v teritoriálnych vodách bohatých krajín. Z viac než 35-tisíc ponorov v rámci 370 kilometrov od pobrežia pripadalo vo vyše sedemdesiatich percentách na USA, Japonsko a Nový Zéland. A celkovo platí, že 97 percent všetkých hlbokomorských expedícií vykonalo len päť krajín: USA, Japonsko, Nový Zéland, Francúzsko a Nemecko.
Potrebujeme asi 100-tisíc rokov
Už v roku 1961 povedal americký právnik, novinár a syn prezidenta John F. Kennedy Jr. v Kongrese: „Poznanie oceánov nie je len otázkou zvedavosti. Môže ísť o našu samotnú záchranu.“ A to platí dodnes. „Sme pod tlakom klimatickej krízy, potenciálnej ťažby a zneužívania zdrojov. To, že o tejto obrovskej časti planéty vieme tak málo, je obrovský problém pre vedu aj politiku,“ hovorí Katherine Bell, zakladateľka Ocean Discovery League.
Podľa jej tímu by nám aj pri použití tisícok výskumných platforiem po celom svete trvalo zhruba 100-tisíc rokov, kým by sme vizuálne preskúmali celý morský podklad Zeme. Takže áno, možno je načase prehodnotiť, ako a prečo vôbec objavujeme oceán.