Dôvera verejnosti vo vedcov je životne dôležitá. Môže nám to pomôcť s osobnými rozhodnutiami v záležitostiach, ako je zdravie, a poskytnúť tvorbu politiky založenú na dôkazoch na pomoc vládam v krízach, ako je pandémia koronavírusu alebo zmena klímy, píše portál The Conversation.
„V prieskume 71 922 ľudí v 68 krajinách náš globálny tím 241 výskumníkov zistil, že väčšina ľudí má relatívne vysokú dôveru vo vedcov. Ľudia chcú, aby vedci zohrávali aktívnu úlohu v spoločnosti a tvorbe politiky,” hovorí skupina vedcov stojaca za výskumom, ktorého výsledky publikovali v magazíne Nature Human Behavior.
Čo to teda znamená pre nás ako spoločnosť a pre vedcov a tvorcov politík, ktorí sa snažia udržať a budovať dôveru? Tu sú lekcie, ktoré sme sa naučili.
Povesti o „kríze“
Podľa správ a prieskumov väčšina ľudí verí vede a vedci patria medzi najdôveryhodnejších ľudí v spoločnosti. Napriek tomu sa často opakuje tvrdenie o „kríze dôvery“ vo vedu a vedcov. Niektoré výskumy napríklad naznačujú, že spravodajstvo médií o prieskumoch verejnej mienky môže pôsobiť ako sebanaplňujúce sa proroctvo alebo spätná väzba – môže podkopať vedeckú dôveryhodnosť zobrazením krízy dôvery.
Iný výskum naznačuje, že naratívy mediálnej politiky ovplyvňujú verejnú mienku prostredníctvom rámcovania. Napríklad vystavenie sa správam konzervatívnych médií o vedeckých kontroverziách zvyšuje nedôveru vo vedcov, čo vedie k väčšiemu popieraniu klimatických zmien.
„Náš výskum presahuje západný svet a pokrýva mnoho málo preštudovaných krajín globálneho juhu. Testovali sme, či v skutočnosti existuje nízka dôvera vo vedcov a či sa úroveň dôvery v jednotlivých krajinách výrazne líši.”
Skutočne globálny prieskum
„Uskutočnili sme crowdsourcingový projekt Many Labs zahŕňajúci rovnaký preložený prieskum v 68 krajinách na všetkých obývaných kontinentoch. Údaje sa zbierali medzi novembrom 2022 a augustom 2023. Naše vzorky boli vážené podľa národného rozdelenia veku, pohlavia, vzdelania a veľkosti vzorky krajiny.”
Dôveryhodnosť vedcov bola meraná pomocou štyroch stanovených dimenzií: vnímaná kompetencia, benevolencia, integrita a otvorenosť. Nakoľko teda ľudia na celom svete veria vedcom?
Vedci zistili, že väčšina ľudí na celom svete má relatívne vysokú dôveru vo vedcov (priemerná úroveň dôvery = 3,62, na stupnici od 1 = veľmi nízka dôvera po 5 = veľmi vysoká dôvera). Globálne ľudia vnímajú vedcov ako vysoko kompetentných s miernou integritou a benevolentnými úmyslami, pričom sú tiež o niečo menej otvorení spätnej väzbe.
Väčšina respondentov tiež vníma vedcov ako kvalifikovaných (78 percent), čestných (57 percent) a zaujímajúcich sa o blaho ľudí (56 percent.). Žiadna krajina neprejavila nízku dôveru k vedcom. Austrália sa umiestnila na rovnakom piatom mieste v dôvere vo vedcov, pričom je výrazne nad celosvetovým priemerom a umiestnila sa len za Egyptom, Indiou, Nigériou a Keňou.
Slovensko má dôveru vo vedcov na úrovni 3,37 - čo je síce najmenej spomedzi okolitých krajín, no číslo sa blíži priemernej úrovni a je porovnateľné s Talianskom (3,38) a Rakúskom (3,42). Najlepšie je na tom spomedzi okolitých krajín Maďarsko (3,64).
Existujú rozdiely v dôvere na základe toho, kto sme?
„Naše globálne zistenia naznačujú, že dôvera je o niečo vyššia u žien, starších ľudí, obyvateľov mestských (oproti vidieckych) regiónov a ľudí s vysokými príjmami, religiozitou, formálnym vzdelaním a liberálnymi a ľavicovo orientovanými politickými názormi.”
Vo väčšine krajín spolu politická orientácia a dôvera vo vedcov nesúviseli. „Zistili sme však, že v západných krajinách ľudia s konzervatívnymi (pravicovými) politickými názormi menej dôverujú vedcom ako ľudia s liberálnymi (ľavicovými) názormi.”
Ako by sa mali vedci správať?
Väčšina účastníkov prieskumu je za to, aby veda zohrávala aktívnu úlohu v spoločnosti a tvorbe politiky. Celosvetovo 83 percent respondentov verí, že vedci by mali komunikovať o vede so širokou verejnosťou. Ide najmä o prípad afrických krajín.
Celkovo sa približne polovica (49 percent) domnieva, že vedci by mali aktívne obhajovať konkrétne politiky a že vedci by sa mali viac zapájať do procesu tvorby politiky (52 percent).
„Naše zistenia odrážajú západné prieskumy, že vedci patria medzi najdôveryhodnejších ľudí v spoločnosti. Celosvetovo naše výsledky ukazujú, že existuje vysoká miera dôvery vo vedcov a presvedčenie, že by mali byť zapojení do spoločnosti a tvorby politiky,” dodávajú vedci.
To všetko nepodporuje naratív, že vo vede je kríza dôvery. Zistenia ale dokazujú, že sa celosvetovo menej ako polovica respondentov (42 percent) domnieva, že vedci venujú pozornosť názorom iných. Zatiaľ čo vedci sú vnímaní ako vysoko kompetentní, s miernou integritou a benevolentnými úmyslami, existuje dojem, že sú menej otvorení spätnej väzbe.
