Jianzhi "George" Zhang, profesor na University of Michigan a hlavný autor nového výskumu, povedal pre AFP, že pomohol vyriešiť evolučnú hádanku. Prišiel na to, prečo prirodzený výber neodstránil genetiku, ktorá je základom príťažlivosti u rovnakého pohlavia.
Štúdia publikovaná v Science Advances bola založená na údajoch od viac ako 450 000 ľudí európskeho pôvodu, ktorí sa prihlásili do britskej Biobanky, dlhodobého genomického projektu, ktorý sa ukázal byť veľkým prínosom pre výskum zdravia.
„Uvedomili sme si, že v minulosti ľudia hádzali do jedného vreca všetky homosexuálne správania... ale v skutočnosti existuje spektrum,“ povedal Zhang a vysvetlil časť motivácie pre novú prácu.
Skúmaním kompletných súborov DNA účastníkov a kombináciou týchto informácií s odpoveďami v prieskume sa Zhangovi a jeho spoluautorovi Siliangovi Songovi podarilo potvrdiť, že znaky spojené s rovnakým pohlavím a bisexuálnym správaním sú v skutočnosti odlišné.
Komplikovaná príroda
Oddelená analýza týchto znakov odhalila, že mužskí heterosexuáli nesúci gény alely, ktoré sú spojené s bisexuálnym správaním (BSB), splodia v priemere viac detí, ako muži bez tohto génu. Štúdia ďalej odhalila aj zaujímavú spojitosť medzi riskantným správaním subjektov a ich frekvenciou daného génu spojeného s bisexualitou. Muži, ktorí označili, že radi v živote riskujú mali v skutočnosti v priemere viac detí a častejšie boli nosičmi BSB génov.
A hoci sa prieskum britskej Biobanky respondentov len jednoducho pýtal, či sa považujú za viac rizkujúcich alebo nie, je pravdepodobné, že rizikové správanie zahŕňa viac nechráneného sexu a viac partnerov.
„Príroda je komplikovaná,“ povedal Zhang a zamyslel sa nad skutočnosťou, že jeden gén môže ovplyvňovať viacero znakov. „Konkrétne hovoríme o troch vlastnostiach: počte detí, rizikovom správaní a bisexuálnom správaní: všetky majú určitý spoločný genetický základ,“ vysvetľujú vedci.
„Naše výsledky naznačujú, že mužské alely spojené s BSB sú pravdepodobne reprodukčne výhodnejšie, čo môže vysvetľovať ich častý výskyt aj v minulosti,“ napísali autori.
Otvorenejšia spoločnosť
Údaje z britskej biobanky však tiež odhalili, že podiel ľudí, ktorí uvádzajú bisexuálne aj homosexuálne správanie, sa už desaťročia zvyšuje, čo je pravdepodobne spôsobené rastúcou spoločenskou otvorenosťou.
Autori napríklad odhadli, že na to, či je človek bisexuálny alebo nie, vplýva zo 40 percent genetika a zo 60 percent prostredie. „Chceme jasne povedať, že naše výsledky prevažne prispievajú k rozmanitosti, bohatosti a lepšiemu pochopeniu ľudskej sexuality,“ zdôraznili.
