Jazero Loch Ness je známe svojím tajomným obyvateľom – legendárnym monštrom s dlhým krkom, ktoré zaujalo svet už po celé desaťročia. Ale čo ak je všetko len výsledkom ľudského omylu a ilúzií? Skotský prírodovedec Adrian Shine, ktorý sa venuje výskumu tohto mystického tvora viac ako 50 rokov, tvrdí, že odpoveď na záhadu Loch Ness nie je taká záhadná, ako si myslíme. Podľa neho je vysvetlenie celkom jednoduché a spočíva v.... vtákoch.
Ako si vysvetľujeme to, čo nepoznáme
„Samozrejme, na Loch Ness sa nachádzajú dlhokrké tvory – nazývame ich labute,“ vysvetľuje Shine, ktorý je členom Kráľovskej geografickej spoločnosti a zakladateľom Loch Ness Project. Pre tých, ktorí tvrdia, že videli Nessie, je tento výrok šokujúcim objasnením. Shine, ktorý sám seba označuje za sympatického skeptika, tvrdí, že za väčšinu pozorovaní sú zodpovedné práve vodné vtáky, ako sú labute, alebo iné druhy ako kormorány či potápače.
„Ľudia neustále prichádzajú s neidentifikovanými zážitkami, ktoré potvrdzujú stereotypy, ktoré máme – to je potvrdenie predpokladov, známe ako kognitívna skreslenosť,“ dodáva Shine, ktorý vo svojom výskume poukazuje na to, že tieto videnia sú často len výsledkom zlého odhadu vzdialenosti a veľkosti. Vo vode Loch Ness sú mnohí svedkovia schopní vidieť len siluety a tie sa im môžu zdať oveľa väčšie a podivnejšie, než v skutočnosti sú.
Ak to nie je Nessie tak potom čo?
Podľa Shinea je najčastejším vinníkom tzv. vlnová ilúzia. „Keď sa plavidlo približuje k vám, vlny sa šíria na jeho bokoch a vy ich jasne vidíte. Ak je však loď pred vami, vlny sa ukážu ako samostatné hrboly, ktoré vytvárajú pevné čierne línie. Tieto vlny môžu vyzerať ako telo a krk veľkého tvora.“ vysvetľuje Shine. Tento jav bol potvrdený aj pomocou fotografa Tommiho Vainionpää, ktorý pomocou fotografie labute vytvoril presvedčivý obraz Loch Ness monštra.
Shine si myslí, že mnohé Nessie môžu byť aj iné zvieratá, ako sturgeon (jeseter), sumec alebo obrovské úhory. Dokonca aj iné veľké ryby, ktoré sa nachádzajú v tejto oblasti, by mohli byť vnímané ako záhadní tvorovia. V roku 2018 sa síce vykonala analýza DNA vody Loch Ness, ktorá neodhalila stopy po sturgeonoch a sumcoch, ale možnosť, že sa v jazere skrývajú veľké úhory, nie je vylúčená.
Shine pripisuje nezvyčajné množstvo pozorovaní Nessie aj samotnému charakteru jazera. Loch Ness, hoci je veľké a hlboké, je relatívne malý vodný priestor v porovnaní s morom, ktoré je nepredstaviteľne rozsiahle. Tento relatívne malý priestor láká ľudí, aby hľadali odpovede. „Jazero je dostatočne malé na to, aby sme si ho vedeli predstaviť ako miesto, kde sa pravda skrýva,“ hovorí Shine.
Aj keď Shine nespochybňuje, že ľudia neustále zažívajú niečo, čo považujú za videnie Nessie, tvrdí, že celá záhada by sa dala vysvetliť pomocou prírodných javov a omylov vnímania. A tak sa zdá, že Loch Ness stále zostane plný tajomstiev – nie tých fantastických, ale tých, ktoré nám pripomínajú, ako veľmi je ľudská predstavivosť neobmedzená.