Návštevníci jej vzhľad v minulosti pripodobňovali k morskému hadovi alebo plesiosaurovi. Príšera dostala meno Nessie a dnes sme možno o krok bližšie k objasneniu, čo za tvora to straší v Lochnesskom jazere.
Približne tak rýchlo ako svet obletela fotografia s Lochnesskou príšerou, tak sa všetci dozvedeli, že išlo o podvod. V skutočnosti bola táto potvora, ktorú v roku 1934 odfotografoval Robert Wilson, iba hračkárska ponorka s prilepenou plastovou hlavou.
Aj napriek tomu, fascinácia týmto monštrom pretrváva aj naďalej. Čo ak Lochnesská príšera naozaj existuje? Čo ak na nás striehne, len my nie sme dostatočne rýchli, aby sme ju spozorovali? tieto a mnohé ďalšie otázky si kladú nadšenci aj vedci už celé roky. Čo ak je Lochnesská príšera v skutočnosti obrovský úhor? a túto otázku si len pred nedávnom položil vedec Floe Foxon zo spoločnosti Pinney Associates a Folk Zoology Society.
Popredné vysvetlenie, že Nessie ako prezývajú obyvateľku škótskeho jazera Loch Ness, je v skutočnosti obrovský úhor Foxon vyvrátil. Po dôkladnom skúmaní zistil, že pozorovanie Nessie sa pravdepodobne nezhoduje s týmto tvrdením, ako uvádza portál Sciencealert.
V reakcii na štúdiu od Folk Zoology Society Foxon hovorí "Na rozdiel od všeobecnej predstavy je priesečník medzi folklórom a zoológiou prístupný vedeckej analýze a má potenciál poskytnúť cenné poznatky o antropozoologických javoch. Táto práca je tiež zástancom otvoreného prístupu k vede a netradičného publikovania - budúcnosti vedeckého publikovania."
Ako sa toto šialenstvo začalo?
Prvé zmienky o Lochnesskej príšere sa objavili v škótskej mytológii v 30. rokoch 20. storočia. Návštevníci jazera Loch Ness začali hlásiť, že spozorovali niečo nezvyčajné. Tvora pripodobňovali k plesiosaurovi alebo morskému hadovi.
Po tom čo sa do sveta rozšírila už spomínaná fotografia, začala vlna špekulácií. Zobrazený tvor na snímke mal dlhý, ladný až labuťovitý krk, ktorý pripomínal krk dinosaura.
Genetik Neil Gemmell z Otago University na Novom Zélande mal už dosť všetkých domnienok a fantázií a rozhodol sa vyriešiť túto záhadu raz a navždy. V roku 2018 viedol medzinárodný pokus, ktorý mal odhaliť pravdu. Spolu so svojim tímom odobral rozsiahle vzorky z vôd jazera Loch Ness preosial environmentálnu DNA, aby vytvoril databázu všetkých druhov, ktoré v ňom žijú. A výsledky neukázali ani len stopu po plesiosaurovi či obrovskom morskom hadovi. Čo ale našli, bolo množstvo DNA úhora európskeho (Anguilla anguilla). To však nie je až také prekvapujúce, keďže úhor bežne obýva práve jazerá.
Foxon sa tejto myšlienky chytil a na základe toho zisťoval podrobnosti. Urobil podrobnú analýzu údajov o úlovkoch úhorov v jazere Loch Ness a tiež v iných vodných nádržiach v Európe. Nehľadal však hocakého úhora, ale naozaj enormných veľkostí.
Je vôbec šanca vidieť niečo tak veľké?
Analýza vedca Floe Foxona obsahovala viac ako 20 000 úhorov. Maximálna zaznamenaná dĺžka európskeho úhora 0,932 metra a fyziologicky možná maximálna dĺžka úhora európskeho sa odhaduje na 1,3 metra. Odhady ohľadom dĺžky Nessie sa pohybujú okolo 6,1 metra. To môže byť pre nadšencov Lochnesskej príšery smutná správa, lebo ak aj v jazere narazia na úhora, s najväčšou pravdepodobnosťou to nebude "milovaná" Nessie.
"Šanca nájsť v Loch Ness veľkého úhora je približne 1 ku 50 000 pre exemplár s dĺžkou 1 meter, čo je vzhľadom na rybiu obsádku jazera primerané a naznačuje, že niektoré pozorovania menších neznámych živočíchov môžu byť spôsobené veľkými úhormi," píše vo svojej práci."Pravdepodobnosť nálezu exemplára dlhšieho ako 6 metrov je však v podstate nulová, preto úhory pravdepodobne nepredstavujú pozorovania väčších živočíchov."
